Tajomstvá duše: Klepec na šťastie – naša vďačnosť

Tajomstvá duše: Klepec na šťastie – naša vďačnosť
Tajomstvá duše: Klepec na šťastie – naša vďačnosť Thinkstock

Čo vám bráni byť šťastnou a ako sa dostať z pasce, ktorá vám ničí život?

Pravda je, že väčšia časť nášho života sa odohráva nie „tam vonku“, ale v našej hlave… Ako deti od rodičov, školy a prostredia podchytíme rôzne predpoklady a predsudky, ktoré náš detský mozog nedokáže overiť, a tak s nimi narábame ako so svätými pravdami – a to aj dlho po tom, ako sme vyrástli z detských šiat… Učíme sa, že keď sa prispôsobíme očakávaniam ostatných, postarajú sa o nás (nakŕmia nás, oblečú nás, mojkajú nás). Ak sa neprispôsobíme, nebudú nás mať radi a prestanú sa o nás starať. Vylúčia nás zo svojho stredu, ostaneme sami a zraniteľní. Niet divu, že dostávame strach.

Od tohto okamihu beháme po svete s očami upretými na možné ohrozenia – na situácie, kde by sme mohli zlyhať, kde by sme mohli nevyhovieť očakávaniam prostredia. V hlave si pripravujeme scenáre, čo urobíme, keby nastali… a tak nevedomky žijeme tým, že máme oči hlavne pre problémy a v hlave ich rozvíjame a riešime, ako keby okrem problémov neexistovalo nič iné.

Keď chvíľku beháme po svete vyhľadávajúc problémy, začneme mať pocit, že svet je miesto plné problémov, nebezpečné a riskantné. Nie preto, že by to tak bolo, ale vnútorná neistota nás núti všímať si predovšetkým to negatívne, kde by sme mohli zlyhať… Sme nastavení na boj proti nepriazni a čudujeme sa, že sa v našom živote hromadí to negatívne.

šťastie, pohoda, relax
Thinkstock

Okrem toho má prílišné premýšľanie ešte jeden efekt. Náš mozog je orgán, ktorý má slúžiť na riešenie problémov. Keď ho naučíme riešiť problémy a potom mu nijaký problém na riešenie neposunieme, čo urobí? Pretože vie len to jedno a nerád sa nudí, urobí pochopiteľný ťah – nejaký problém si vymyslí, aby mal čo riešiť.

Kde je tu pohoda? Šťastie? Spokojnosť? Príliš aktívny rozum sa stará, aby sme mali nepriateľa, s ktorým by mohol bojovať! Preto sa musíme dostať von zo svojej hlavy a von zo sveta plného prekážok a ich prekonávania, v ktorom sme naučení žiť. Potrebujeme si cielene preprogramovať vnímanie. Možno najúčinnejšie cvičenie je každodenná chvíľka pre vďačnosť – pár minút, ktoré venujeme tomu, že si každý deň do zošitka zapíšete päť drobností, za ktoré ste v ten deň vďační. Nič svetoborné; konkrétne situácie, ktoré vyšli. Má to však háčik – dva dni po sebe nesmiete opakovať tú istú situáciu.

Keď som s tým začínala, nevedela som v prvé dni pozbierať ani tri veci, nieto ešte päť… Po nejakých dvoch mesiacoch som začínala cítiť, ako sa vytráca negativita z môjho života. Vznikali negatívne situácie, ale už som ich nebrala ako pohromy. Z cieleného vyhľadávania problémov sa môj mozog postupne prepol do stavu, že mi začal cielene vyhľadávať tie pekné veci života – a moje dni začali byť oveľa príjemnejšie a spokojnejšie.

Sun Belangelo

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom