Tri otázky pre arteterapeutku Miroslavu Vilinovú: Jednoduché a krásne čaro arteterapie je, že ukazuje pravdu zvonka

Miroslava Vilinová
Archív MV

O čom je liečba umením a ako dokáže zmeniť život? Na naše otázky odpovedá Miroslava Vilinová, ktorá sa venuje trochu odlišnej forme arteterapie – Millo arteterapii.

Miroslava Vilinová už pred ôsmimi rokmi odhalila liečivú silu kruhov energie zvaných mandaly, ktorých maľovaniu sa venuje a dnes sa chce podeliť o ich účinky i s ostatnými. Prostredníctvom kreslenia mandál sa nám totiž môže podariť objaviť podstatu uvedomenia si vlastného JA. Ide o „vymaľovanie“ sa z emócie, ktorá nám môže uškodiť i na fyzickom a duševnom zdraví. 

O čom je arteterapia?

Arteterapia (z lat. ars – umenie, gr. therapeia – liečenie, ošetrovanie) je liečba umením.  Je to špeciálny druh psychoterapie, ktorý sa zameriava na rozvoj tvorivých schopností klienta. Nebudem používať termín pacient, nakoľko v mojej arteterapii nejde o proces liečenia,  ale uvedomenia si  seba , čím preniká do hlbšej podstaty emocionálneho vnútorného  prostredia a vnútorného prežívania v jednom.

Mandaly
archív MV

Arteterapia využíva mnoho  výtvarných  prostriedkov  v neobmedzenej  miere.  Ja používam ako prostriedok na vyjadrenie kruh, pastelky a ostatné je už na precítení každého jedinca. Postup Millo arte – terapie je:

1. O vedomej vedenej meditácii ako prostriedku uvoľnenia sa.

2. Práca s kruhom teda mandala rozdelená do rôznych častí.

3. Intuitívne vedenie postavené na podvedomom prežívaní jedinca.

4. Rozpoznanie emócie.

5. Rozuzlenie emócie.

6. Individuálna práca na energetických centrách.

Hlavným cieľom je teda podstata uvedomenia si svojho JA, svojich potrieb a túžob. V dnešnej uponáhľanej dobe je veľmi dôležité venovať sa sebe, načúvať svojmu vnútornému hlasu a vedieť sa rozhodnúť bez stresu alebo výčitky. Práve tým, že sa vykreslíme alebo vyfarbíme z emócie, vieme si k tomu nájsť i odpoveď,  prečo je to tak a prečo v danej chvíli vnímame a cítime práve takto. Samy si teda vieme pomocou jemného navedenia odpovedať na otázky, ktoré inak neriešime. Dostaneme sa tak k hodnotám vlastného sebapoznania a pochopenia sa.

Arteterapia,
Archív MV

Môžu sa jej venovať aj deti?

Samozrejme sa jej môžu venovať aj deti. Schopnosť kresliť a maľovať máme všetci, hlavne deti v rannom detstve sa touto formou prejavu radi realizujú. Ukazujú nám, čo sa im páči a čo nie a v tom je jednoduché krásne čaro arteterapie, že ukazuje pravdu zvonka. Vnútorný svet detí  je nádherne fantasticky krásna krajina, ktorú nám mnohokrát neukážu, ak nemaľujú alebo nekreslia. Napríklad dieťa, ktoré má problém verbálne komunikovať, má možnosť sa vyjadriť práve na papier a ukázať kresbou to, čo potrebuje vyjadriť. Mnohokrát má vlastne rodič pod nosom obrázok, ktorý má veľkú výpovednú hodnotu, no bohužiaľ mu nevenuje žiadnu pozornosť a stráca túto priamu  demonštráciu dieťaťa, ktoré sa vymaľuje zo svojich emócií. Je to terapia nielen umením,  ale i hrou a hra je zábava, ktorá má pomáhať. Čiže áno, je to cesta, ako sa dá lepšie spojiť i s dieťaťom.

Prečo práve takáto terapia? Ako vám zmenila život?

Nakoľko sa už ôsmy rok venujem tvorbe mandál na sklo, a mnohokrát som bola oslovená na realizáciu workshopov pre rôznych klientov, premýšľala som nad alternatívou, ako by sa to dalo realizovať. Nie však pre tvorbu mandál, ale niečo, čo by mohlo osloviť viac ľudí rôznych vekových kategórií a tak som dostala nápad realizovať terapie cez umenie pomocou maľovania a emócie. Nie som však zástancom tradičných učebnicových teórií, ktoré isto majú v mnohom pravdu, no alternatívny spôsob poznania je mi sympatickejší, takže som si vypracovala vlastnú koncepciu arteterapie cez farby, tvary a emócie. Bol to práve channeling,  ktorý mi pomohol prepracovať  sa k tejto odpovedi, ako vložiť jemnocit, intuíciu aj vedenie do jedného tak, aby to mohlo byť nápomocné v individuálnom, ale i v kolektívnom prístupe. Osobne vnímam farby a ich pozitívny vplyv na svoj život každý deň a v podstate od nepamäti viem, že som si svoje nespracované emócie  vždy vymaľovala do obrazov už od ranného detstva. Vždy sa mi rodičia smiali, keď som ako dieťa zatvorila dvere na detskej izbe a vyšla z nej o niekoľko hodín s mojim malým výtvarným dielom v rukách. Takže dá sa povedať, že terapia umením ma sprevádzala celý život.

Ďalšie k téme

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom