Tri otázky pre Mareka Trubača: Pri kosení trávnika by sme sa nemali správať sebecky!

Marek trubac prc foto.jpg

Spýtali sme sa odborníka na komunikáciu, protokol a etiketu na zaujímavosti ľudskom správaní.

Marek Trubač

KOMUNIKÁCIA & PROTOKOL & ETIKETA

Sezóna kosenia je v plnom prúde. Má aj také obyčajné kosenie trávnika svoju spoločenskú etiketu?

„Etiketou“ by mal byť náš život od rána do večera. Všetci kosíme trávnik v teplákoch, či šortkách a nie v obleku. Ale to neznamená, že by sme mali zabúdať na to, že okolo nás žijú aj iní ľudia, ktorí si zaslúžia takt a slušnosť. Naši susedia. Mnohí práve, akoby naschvál, na takú hlučnú činnosť, akou je „skrášľovanie“ strihu svojho trávnika, volia nevhodné termíny. Niekto kosí zásadne ráno po východe slnka, ďalší v nedeľu a just ešte aj cez obed. Iný si počká, kým pozvete priateľov na záhradnú slávnosť, a keď sa už chystáte sfúknuť sviečku na torte, z druhej strany plota sa ozve majestátny zvuk štvortaktného benzínového motora. Viem, že mnohí majú toho času málo a na kosenie to vychádza cez víkend, no aj keď túto záhradkársku činnosť vykonávame na svojom pozemku, nemali by sme sa zachovať sebecky. Veď možno susedka na druhej strane práve uspala na terase dieťa… .

Mowing the grass
Mowing or cutting the long grass with a green lawn mower in the summer sun www.thinkstockphotos.com

Aká je pravdepodobnosť, že človek, ktorý nedodržiava základné susedské spoločenské pravidlá, je rovnaký grobian aj v bežnom živote?  

Ak sa ráno oblečiem do obleku a po ceste do práce, kde robím vysokého manažéra, v aute hulvátskym spôsobom reagujem na iných vodičov v rannej špičke, tak mi je kravata nanič. Ostanem grobianom, či mám kravatu, či montérky. Človek, ktorý nerešpektuje ľudí okolo seba, nemá zmysel pre empatiu, pochopenie a jeho sebastrednosť mu nedovolí vidieť si ďalej od špičky nosa, sa žiaľ prejavuje v tomto svetle aj pri bežných spoločenských situáciách. Dospelého už nenapravíme, no ako rodičia máme jedinečnú šancu našim deťom vo výchove odovzdať práve dávku potrebnej esencie ľudskej spolupatričnosti, porozumenia a slušného správania – teda etikety.

Je etiketa spoločenský zákon? Je nejaká skupina ľudí, ktorá ju doslova musí dodržiavať?

Etiketa nie je zákon a nemôže nikomu nič zakázať, či prikazovať. Na rozdiel od protokolu, ktorý striktne ukladá, čo musíme a čo nesmieme, je etiketa skôr odporúčaním, ako sa v konkrétnej spoločenskej situácii zachovať. Jej základom sú historicky a kultúrne vymedzené pravidlá spoločenského správania, vytváranie pozitívnych medziľudských vzťahov, rešpektovanie iných a cit pre riešenie spoločenských situácií. A z týchto odporúčaných pravidiel správania sa jedinca v spoločnosti by sme mali vychádzať, ak chceme, aby nás naše okolie vnímalo pozitívne. V jednoduchšej reči môžeme použiť staré dobré príslovie:  „Nerob druhému to, čo nechceš, aby druhí robili tebe!“  Alebo naopak, „rob dobre druhým a oni ti to vrátia.“ Etiketu by sme teda nemali považovať za niečo cudzie, čo sa týka len ľudí v oblekoch a spoločenských šatách, prípadne diplomatov a kráľovských rodín. Etiketa je aj o tom, ako si vážime vlastných rodičov, manželky, či svojich blízkych priateľov, kolegov ale i spomínaného suseda 🙂

Lucia Tomečková

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom