Dnešná doba prináša veľa priestoru pre psychické problémy, ktoré môžu neblaho ovplyvniť našu náladu. Je to prevažne kvôli tomu, že aj keď to vyzerá, že z toho najhoršieho sme sa dostali, a že sa nám blýska na lepšie zajtrajšky, predsa len ešte všetko v poriadku nie je. Mnoho z nás na sebe pocítilo drvivý dopad karantény, opatrení, samotného COVIDu-19 a veľa ďalšieho. Je dokázané, že psychický stav spoločnosti sa rapídne zhoršil, ale nie je sa čomu diviť.
Kto by po toľkých mesiacoch doma tiež neprepadol beznádeji, keď už je doma zavretý tak dlho? Aj introverti, ktorí si zo začiatku vyžívali v absencii sociálnych interakcií, už ku koncu túžili vidieť kohokoľvek iného ako svoju rodinu, prípadne spolubývajúceho, s ktorými museli byť neustále. Spotreba antidepresív vzrástla a s tým bohužiaľ aj počet samovrážd. Mnoho ľudí prišlo o svoju prácu, niekto dokonca stratil niekoho blízkeho, a ďalšiemu zobrali strechu nad hlavou, pretože nemal na nájom. Bola to ťažká doba, ale našťastie to naozaj vyzerá, že horšie by to byť nemalo, ale radšej si zaklopem, aby som to nezakríkla.
Ako je s depresiami spojené leto?
Mnohých, vrátane mňa, to veľmi prekvapí, pretože ja osobne vždy v lete dostávam náboj, za ktorý môžem ďakovať prevažne slniečku a teplému počasiu, je pre mňa skoro nemožné cítiť sa pod psa. S letnými prázdninami prichádza aj kúpanie sa, opaľovanie a behanie naboso, teda nie je jediný dôvod, prečo by som nemala mať toto ročné obdobie rada. Niekto to však vníma práve naopak, a práve s tým je spojená letná afektívna porucha. Niekomu to leto jednoducho nesadne, niekto zase naopak nemá rád teplo, ale kedy už sa tá hranica prekročí, a jedná sa o letnú afektívnu poruchu?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že leto je najobľúbenejšie ročné obdobie. Odhadzujeme vrstvy oblečenia, užívame si tropické dni a doprajeme si letnú dovolenku. Aj tak sa nájdu ľudia, ktorý by tieto letné mesiace vymazali z kalendára. Možno máte vo svojom okolí človeka, ktorý nezdieľa lásku k letu. Behom tropického počasia je zavretý za dverami bytu, neustále kontroluje predpoveď počasia a nemôže sa dočkať momentu, kedy konečne spŕchne. Na vine môže byť „sezónna afektívna porucha“, ktorá je väčšinou spájaná so zimou a jeseňou. Odborníci ale poukazujú na to, že existuje i letná verzia, s ktorou ľudia bojujú väčšinou od júna do septembra.
Na druhej strane existujú tiež názory, že za letnou afektívnou poruchou stoja nebiologické faktory, napríklad stres. Pravdou zostáva, že obzvlášť v lete sme vystavený finančnému stresu, s ktorým sa spája zaobstaranie leteniek, alebo zaplatenie hotela. Svoju rolu môže hrať stres, ktorý je spôsobený všeobecným ideálom krásy. Pokiaľ teda nemáme 90-60-90,ľahko môžeme podľahnúť zlým myšlienkam, ktoré následne vedú k spomínanej letnej afektívnej poruche.
Keď namiesto radosti prichádza smútok
Zatiaľ čo zimná afektívna porucha je spájaná s nedostatkom slnečného žiarenia, krátkymi dňami a pochmúrnym počasím, príčina letnej poruchy nieje jednoznačná. Väčšina lekárov sa prikláňa k myšlienke, že za letnú verziu stojí nadmerná produkcia slnečného žiarenia. Predpokladá sa, že príliš mnoho slnečného žiarenia pozastavuje produkciu melatonínu, čiže hormón, ktorý riadi cyklus bdenia a spánku. V praxi to znamená, že behom dlhých letných dní má naše telo menší čas na produkciu melatonínu.
Čo človek, to iná afektívna porucha
Depresie, nespavosť, podráždenosť, nechutenstvo alebo záchvaty úzkosti. To je základný výpočet príznakov letnej afektívnej poruchy, s ktorými sa môžeme bežne stretávať. Lekári ale zdôrazňujú že v tomto ohľade platí – čo človek, to originálna letná porucha. To znamená ,že zatiaľ čo jeden človek môže pociťovať letnú afektívnu poruchu po dobu dvoch dní, u iného sa môžu objaviť závažnejšie príznaky, ktoré majú dopad na kvalitu jeho každodenného života.
