V minulom roku bola výška vyrubeného poplatku 21 miliónov eur, podľa IUR sa využilo necelých 3,5 milióna eur.
Desiatky miliónov z poplatkov za rozvoj Bratislava nevyužíva, tvrdí Inštitút urbánneho rozvoja (IUR). Inštitút upozorňoval už v minulosti na pomalé využívanie výnosov z poplatku za rozvoj.
„V minulom roku sa situácia vo využívaní týchto financií nezmenila. To, čo sa ale zmenilo, bol výrazný nárast poplatku za rozvoj, ktorý v Bratislave vyrubili mestské časti,“ upozorňuje inštitút a dodáva, že výška vyrubených poplatkov presiahla sumu vyzbieranú za predošlé tri roky spolu.
„Mesto Bratislava a jeho mestské časti však naďalej nie sú schopné získané desiatky miliónov reálne využívať,“ myslí si IUR.
Nevyužité zdroje
V rokoch 2017 až 2019 bol na území Bratislavy vyrubený poplatok v celkovej výške viac ako 19 miliónov eur. Podľa IUR sa v rovnakom období využilo len 3,5 milióna eur.
„V minulom roku bola výška vyrubeného poplatku v Bratislave spolu až 21 miliónov eur. Využilo sa však necelých 3,5 milióna eur,“ tvrdí inštitút.
„Od zavedenia poplatku do konca minulého roka zostali nevyužité zdroje vo výške viac ako 33 miliónov eur. Je možné, že nie všetky tieto peniaze sú už na účte mesta a mestských častí, čo môže byť spôsobené napríklad úhradou poplatku v splátkach,“ hovorí výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.
Samosprávy by mali mať k dispozícii objem peňazí približne rovnaký, ako je výber dane z nehnuteľností za obdobie jedného roka. Rozpočtovaná suma dane z nehnuteľností na rok 2020 bola v Bratislave vo výške 33,5 milióna eur.
Miestny poplatok
Na základe zákona o miestnom poplatku za rozvoj prijali všetky mestské časti v Bratislave všeobecne záväzné nariadenia, ktorými zaviedli poplatok na celé územie.
„Poplatok má slúžiť obciam ako jeden zo zdrojov na budovanie infraštruktúry najmä tam, kde novou výstavbou vzniká jej potreba,“ pripomína Suchánek.
Každý stavebník sa poplatkom za rozvoj podieľa aj na lepšom bývaní pre starousadlíkov. Mestské časti môžu výnos z poplatku využiť napríklad na budovanie miestnych komunikácií, parkov, zariadení starostlivosti o deti či sociálneho bývania.
„Vyrubenými poplatkami do rozpočtov mestských častí, ako aj do rozpočtu Bratislavy, pritekajú milióny eur od veľkých developerov či malých stavebníkov,“ konštatuje IUR.
Využitie financií
Zo sumy, ktorú vyrubuje mestská časť stavebníkom jej ostáva 68 percent a zvyšných 32 percent posiela na účet hlavnému mestu.
„Dôležité je pripomenúť, že aj mesto musí použiť výnos z poplatku v tej mestskej časti, kde bol vyrubený,“ upozorňuje Suchánek a dodáva, že mesto Bratislava začalo využívať svoj podiel až v minulom roku, a to vy výške 1 190 505,67 eura. IUR oslovil bratislavské mestské časti s otázkou, v akej výške vyrubili poplatok za rozvoj v roku 2020 a akú sumu z toho využili.
„Účely použitia poplatku sa líšili, a to od kúpy starej radnice v Prievoze, cez rekonštrukciu domova seniorov, výstavbu detských ihrísk a obnovu športovísk, až po rekonštrukcie ciest,“ uvádza inštitút, ktorý zverejnil tabuľku využitia financií jednotlivými mestskými časťami.
Agentúra SITA osloví aj Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy.
