Diváci v slovenských mestách a mestečkách v rôznych regiónoch sa budú môcť zoznámiť s osudmi Karpatských Nemcov u nás.
Najnovší film režisérky Anny Gruskovej Smutné jazyky bude spolu s tvorcami cestovať po Slovensku a okrem projekcií ponúkne aj diskusie. Zatiaľ sú dohodnuté mestá: Bratislava, Banská Štiavnica, Chmelnica, Medzev, Trnava, Kežmarok, Nitrianske Pravno, Kľačno a v rokovaní sú aj ďalšie. Dokument sprevádza germanista Jozef Tancer. Má tiež byť istým oživením zabudnutej kapitoly našich dejín, a tiež dôkazom, že oficiálny dejepis je o niečom inom, než mnohí ľudia na Slovensku naozaj prežili.
MApovanie nemeckého jazyka na Slovensku
Dokumentárny film o Karpatských Nemcoch na Slovensku mapuje rôzne podoby nemeckého jazyka u nás a cez optiku jazykovej situácie približuje ideologicky a kultúrne komplikované a zaujímavé dedičstvo nemeckej menšiny na Slovensku v 20. storočí. Ukazuje aktuálny stav, v ktorom sa nemecká kultúra a nemecké dialekty zo Slovenska po niekoľkých storočiach definitívne strácajú. Po regiónoch vymierajúcich nárečí a zamlčiavaných dramatických osudov Karpatských Nemcov u nás sprevádza germanista Jozef Tancer, ktorý je aj autorom námetu filmu.
„História karpatských Nemcov na Slovensku bola od konca 2. svetovej vojny až po súčasnosť predmetom nenávisti, rozpakov, váhania a neskôr zjednodušovania na folklórne tradície. Dokumentárny film Smutné jazyky/Sprechen Sie Karpatendeutsch? je založený na tzv. jazykových biografiách predstaviteľov a predstaviteliek pomaly sa zmenšujúceho bohatstva nemeckých dialektov na slovenskom území,” doplnila Anna Grusková.
Takzvaní Karpatskí Nemci postupne prichádzali na územie dnešného Slovenska od 13. storočia. Pomáhali tu vybudovať priemysel, baníctvo, poľnohospodárstvo, postavili väčšinu najkrajších miest a mestečiek. Po nástupe Adolfa Hitlera k moci sa začala ich intenzívna, z Nemecka riadená nacifikácia. Nie všetci jej však podľahli, viacerí bojovali v SNP, iní zomierali v nemeckých koncentrákoch. Po skončení druhej svetovej vojny muselo zo Slovenska odísť na základe takzvaných Benešových dekrétov 84% nemeckých obyvateľov.
„My sme ľudia, ktorí žijú vo svojej vlasti, ale nijakú vlasť nemajú,“ hovorí vo filme vyše deväťdesiatročná predsedníčka Karpatonemeckého spolku v Bratislave, pani Rozina Stolárová – Hoffmann, a práve tento výrok sa stal nosnou myšlienkou celého dokumentu.
Vznik dokumentárneho filmu
Prvá z radu projekcií sa bude konať vo štvrtok 29. novembra o 18.00 hod. na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (v miestnosti G127 na Gondovej 2). Po filme, ktorý trvá 60 minút, bude nasledovať diskusia s tvorcami, Annou Gruskovou a Jozefom Tancerom.
Filmový štáb cestoval po Slovensku od roku 2015, navštívil tie územia, kde spomínaná menšina žije od 13. storočia, a zhotovoval nahrávky a filmové dokrútky s cieľom zachovať a prezentovať jedinečné stopy po kedysi určujúcej priemyselnej a poľnohospodárskej národnosti na súčasnom slovenskom území.
„Bola to výzva, nakrúcať film čiastočne v takmer zabudnutom jazyku (jazykoch), prirodzene sme však rýchlo začali smerovať k zabudnutým príbehom kolektívnej viny,“ spomína Anna Grusková. Prizvukuje tiež, že pre zachovanie historickej pamäti na Slovensku je dôležité nielen ukázať krásu odchádzajúcich jazykov a kultúr, ale aj politický rozmer histórie Karpatských Nemcov, rozmanitosť ich postojov, ich jedinečné spomienky a menej známe postoje ich slovenských susedov.
Film je v slovenskom a v nemeckom jazyku so slovenskými titulkami. Vzišiel zo spolupráce doc. Jozefa Tancera z Katedra germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky FiF UK s režisérkou a dokumentaristkou Annou Gruskovou. Smutné jazyky sú po filmoch: Rabínka (2012), Návrat do horiaceho domu (2014), Profesionálna cudzinka (2016) jej štvrtým celovečerným dokumentom.
Trailer nájdete aj tu.
