Radnica návrh obhajuje tým, že takáto úprava by mestu a mestským častiam priniesla približne 7 miliónov eur, ktoré by mohli investovať do dopravy, čistoty v meste či skvalitnenia verejných služieb.
Dvojnásobné zvýšenie dane z nehnuteľností, ktoré navrhuje bratislavská radnica, väčšina bratislavských mestských častí odmieta. Návrh na 100-percentné zvýšenie dane z nehnuteľností majú v súčasnosti na stole miestne zastupiteľstvá, ktoré sa k nemu majú vyjadriť. Konečné rozhodnutie však bude na poslancoch hlavného mesta, ktorí by mohli o zvyšovaní dane rokovať už tento mesiac.
Väčšina bratislavských mestských častí už návrh hlavného mesta na 100-percentné zvýšenie dane z nehnuteľností prerokovala a zaujali odmietavé stanovisko. Myslia si, že dane treba zvyšovať veľmi citlivo, také prudké zvýšenie totiž nemusí byť únosné pre daňovníkov.
V Čunove a Devíne sa zhodli, že ak sa majú dane zvýšiť, tak maximálne o polovicu. Prudké zvýšenie daní by totiž podľa starostu Lamača Petra Šramka mohlo viesť k zvýšeniu počtu neplatičov. Sám už pritom dávnejšie prízvukoval, že Bratislava by mala v prvom rade zabezpečiť výber daní z nehnuteľností od tých, ktorí ju nepriznávajú v plnom rozsahu.
„Keď budeme vedieť výsledok, môžeme uskutočniť aj ďalší krok – zvýšenie dane, ktoré bude primerane zodpovedať úrovni v hlavnom meste,“ myslí si Šramko.
„Aj keď celkový výber daní nezodpovedá potrebám a úrovni zabezpečenia služieb, ktoré hlavné mesto musí poskytovať, považujem paušálne zvýšenie dane o 100 percent vo všetkých kategóriách za neprimerané a na schválenie poslancami problematické,“ hovorí starosta Lamača. Lamačskí poslanci sa zatiaľ ešte k návrhu mesta nevyjadrili.
Bratislavská radnica vysvetľuje, že zatiaľ ide len o návrh, nie konečnú úpravu. „Finálne určenie výšky úpravy je na rokovaní poslancov zastupiteľstiev a starostov mestských častí,“ vysvetlila hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová.
Zvýšením dane z nehnuteľností chce hlavné mesto zabezpečiť príjem do dlhodobo podvyživeného rozpočtu mesta aj mestských častí na zabezpečovanie samosprávnych funkcií. Dvojnásobné zvýšenie ročnej dane však podľa mestských častí nie je cesta.
V Podunajských Biskupiciach si napríklad myslia, že by mal primátor rokovať s vládou SR a poslancami NR SR o spravodlivom systéme financovania, ktorý by zohľadňoval postavenie Bratislavy ako hlavného mesta.
„Už dlhodobo poukazujeme na to, že v rámci Slovenska sú Bratislava a jej mestské časti znevýhodnené, čo sa týka prerozdelenia daní. Preto si myslíme, že sa musí dosiahnuť, aby zákonom boli upravené parametre spravodlivého prerozdelenia všetkých typov daní a nesúhlasíme s tým, že chýbajúce prostriedky budeme vyberať od ľudí žijúcich v bratislavských mestských častiach zvýšením daní o 100 percent,“ reagovala starostka Podunajských Biskupíc Alžbeta Ožvaldová.
Zmeniť sadzbu dane môže mesto len zmenou všeobecne záväzného nariadenia (VZN). Návrh dostali mestské časti na stôl v septembri a momentálne o ňom rokujú mestské časti na svojich miestnych zastupiteľstvách. Majú na to 30 dní.
Nesúhlasne sa k návrhu postavili poslanci v Karlovej Vsi, Rusovciach, Jarovciach, Čunove, Devínskej Novej Vsi, Devíne, Podunajských Biskupiciach, v Záhorskej Bystrici i vo Vrakuni. V Dúbravke si rokovanie odložili na mimoriadne zastupiteľstvo, mimoriadne by sa kvôli návrhu mesta mali stretnúť aj poslanci v Starom Meste. Stanovisko ešte nezaujali v Ružinove, Vajnoroch, Novom Meste, Lamači či Petržalke.
Po prerokovaní v miestnych zastupiteľstvách budú o zvyšovaní dane rokovať mestskí poslanci. O návrhu by mohli rokovať už na svojom októbrovom zasadnutí. Na prijatie VZN je potrebná trojpätinová väčšina prítomných poslancov. Ak však s návrhom nesúhlasí najmenej 10 mestských častí, schváliť ho môžu len tri pätiny všetkých poslancov mestského zastupiteľstva.
Stopercentné zvýšenie dane mesto odôvodňuje tým, že súčasná sadzba je veľmi nízka vzhľadom na pomer cien nehnuteľností. Ako ďalej vysvetlila hovorkyňa Bratislavy Ivana Skokanová, v súčasnosti majiteľ bytu s priemernou rozlohou 67 metrov štvorcových zaplatí ročne daň z nehnuteľnosti 27 eur. Po zvýšení sadzby by daň za takto veľký byt stúpla na 54 eur za rok, čo predstavuje priemernú mesačnú daň 4,50 eura.
Mesto tiež navrhuje znížiť poskytovanie daňovej úľavy zo 70 na 62/65 rokov, vysvetlila Skokanová. Ako dodala, takáto úprava dane by do mesta a mestských častí priniesla približne 7 miliónov eur, ktoré by potom mohli investovať do dopravy, čistoty v meste, zlepšenia bezpečnosti či do skvalitnenia verejných služieb.
