Dvory bývali miestom, kde sa dalo do večera hrávať s kamarátmi a mohli sa na ňom stretávať ľudia každého veku.
Takto si na ne spomína 81 % účastníkov ankety, ktorú koncom minulého roka zrealizovala spoločnosť YIT medzi obyvateľmi bytových domov v Bratislave. Tri štvrtiny respondentov sa zhodli, že tieto malé susedské námestia pomáhajú budovať kamarátstva na celý život, prispievajú k častejším vzájomným kontaktom a zlepšovaniu vzťahov.
Podmienkou pre stretávanie sa „pod domom“ je čistota, dostatok zelene a upravené prostredie. Až 86 % účastníkov ankety deklarovalo ochotu zapojiť sa do aktivít, ktoré by pomohli prinavrátiť život na ich dvor.
Spolu s výsledkami ankety ohlásil developer spustenie súťaže Nech žije náš dvor, v ktorej podporí tri projekty v hlavnom meste. Víťaz získa finančný príspevok 15 000 eur, zabezpečenie projektovej dokumentácie v hodnote do 5 000 eur a poradenskú podporu. Ďalšie dva vybrané projekty získajú zabezpečenie projektovej dokumentácie v hodnote do 5 000 eur a rovnako poradenskú pomoc. Do súťaže sa môžu zapojiť spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správcovia bytových domov, občianske združenia, neziskové organizácie, mestské časti Bratislavy či iné právnické osoby.
Aktívna zóna je určená na rôzne aktivity a hry
Podľa expertov, ktorí študovali prínosy dvorov pre susedstvá, širšie komunity aj mesto, je základným predpokladom vytvorenie samostatných zón na rôzne typy aktivít. Oddychová zóna môže slúžiť na čítanie, meditáciu alebo cvičenie jogy. V spoločenskej zóne sa susedská komunita stretáva, organizuje spoločné akcie, grilovačky aj domové schôdze.
Aktívna zóna je určená na šport, fyzické aktivity a hry. Všetky tri zóny sú od seba oddelené zeleňou, chodníkmi alebo časťami budov. Tvoria prirodzené zákutia, ktoré však navzájom komunikujú a umožňujú bezbariérový prechod.
Najboľavejšími miestami súčasných bratislavských dvorov sú málo zelene (53 %), nedostatok alebo zlý stav lavičiek (49 %), chýbajúce či zničené detské ihrisko (37 %) a nedostatok ticha na čítanie (31 %). Ľudia v prieskume odhadli, že na zveľadenom dvore by trávili až desať hodín týždenne.
V súčasnosti je to menej než polovica. Príklady svetovej architektúry ukazujú, že rozdiel v tom, či sú dvory plné alebo prázdne, ovplyvňuje predovšetkým zeleň. Akokoľvek upravené betónové prostredie nikoho nepriťahuje. Čím organickejšie miesto vyzerá, tým je pre ľudí prirodzenejšie a tým viac času tam chcú tráviť.
Lehota na prihlásenie projektov je do 28. februára 2019. Podrobnosti súťaže, ako aj prihláška sú na tejto stránke.
