Pod vinohradmi Pezinka sa skrýva zlatá kapitola histórie. Mesto, známe svojím vínom, bolo kedysi centrom ťažby drahých kovov. Dnes si túto minulosť môžete pripomenúť v Baníckom múzeu a v podzemnej štôlni Minulosť, ktorá návštevníkov prenesie späť do čias, keď baníci ťažili zlato v srdci Malých Karpát.
Pod Pezinkom sa rozprestiera svet, o ktorom mnohí netušia. Mesto, ktoré si dnes spájate najmä s vínom a tradičnými vinohradmi, bolo v minulosti významným centrom baníctva.
V stredoveku sa tu hľadalo zlato, striebro a neskôr aj antimón – kov, ktorý zohrával dôležitú úlohu v hutníctve a zbrojárstve. Práve vďaka týmto ložiskám sa Pezinok zapísal do histórie ako banícke mesto, čo dodnes pripomína aj znak s baníckymi motívmi v mestskom erbe.
Najstaršie zmienky o ťažbe siahajú do 13. storočia, keď do Malých Karpát prichádzali baníci z rôznych častí monarchie. Priťahovali ich žily zlata a striebra ukryté v kremeňových horninách, ktoré sa ryžovali v potokoch alebo dolovali zo svahov. Ťažba sa postupne stala pilierom miestneho hospodárstva a výrazne ovplyvnila život tunajších obyvateľov.
Strašidelný príbeh zo starého Prešporka vám naženie zimomriavky. Okolo prekliateho miesta možno denne chodíte
Obnova ťažby prišla v 19. storočí, keď podnikateľ Jozef Enzler oživil staré štôlne v oblasti dnešného Slnečného údolia. Napriek snahám o modernizáciu však v druhej polovici 20. storočia ťažba začala upadať a začiatkom 90. rokov definitívne skončila. Odvtedy sa Pezinok vrátil k svojej vinohradníckej tradícii, no duch baníckej histórie sa zachoval – vďaka ľuďom, ktorí ju odmietli nechať zapadnúť prachom.
Banícke múzeum, ktoré dnes sídli v centre mesta, vzniklo z iniciatívy bývalých baníkov – členov Malokarpatského baníckeho spolku. Návštevníkom ponúka pohľad na vývoj banskej techniky, nástroje aj každodenný život pod zemou. Spolok sa stará nielen o chod múzea, ale aj o zachovanie pamiatok v okolí a organizáciu podujatí, ktoré spájajú históriu so zážitkom.
„Pezinok bol kedysi baníckym mestom a chceme, aby sa na túto minulosť nezabudlo. Vďaka projektom ako Detská banícka akadémia či tematické pochody baníckym chodníkom sa snažíme udržať túto tradíciu živú,“ vysvetľuje pre BSK Jozef Mišuta z Malokarpatského baníckeho spolku Pezinok.
KVÍZ: Bratislava kedysi znela inak: Viete, ako sa kedysi volali Prešporské časti a miesta v okolí? Otestujte sa s nami
Najväčším lákadlom múzea je štôlňa s príznačným názvom Minulosť. Ide o sprístupnený úsek pôvodného banského diela, ktorý návštevníkom umožňuje nahliadnuť do autentického prostredia podzemia. Úzke chodby, kovové výstuže a zvyšky koľajníc vytvárajú atmosféru, v ktorej sa zastavil čas. O svoje skúsenosti sa tu delia sprievodcovia – často bývalí baníci, ktorí poznajú prácu v bani z vlastnej skúsenosti.
Aj keď je štôlňa oficiálne zatvorená, do podzemia sa možno dostať po dohode so spolkom. „Stačí sa ohlásiť a vždy sa nájde skupina členov, ktorá návštevníkov ochotne zoberú do bane. Každoročne sa konajú aj pochody baníckym chodníkom – zvyčajne začiatkom mája a na konci augusta počas Detskej baníckej akadémie,“ dopĺňa Mišuta.
Pezinské bane a Banícke múzeum dnes predstavujú most medzi minulosťou a prítomnosťou. Udržiavajú spomienku na generácie baníkov, ktorí formovali históriu mesta a zanechali v ňom nezmazateľnú stopu. Ich dedičstvo žije ďalej – nielen v podzemných štôlňach, ale aj v srdciach ľudí, ktorí sa rozhodli túto zlatú kapitolu Pezinka zachovať pre budúce generácie.
