Tím vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave dosiahol významné výsledky v oblasti vysvetlenia faktorov určujúcich množstvo svetelného znečistenia v životnom prostredí. Nimi vyvinuté metódy umožňujú napríklad vopred vypočítať dôsledky na úroveň svetelného znečistenia, ktoré by priniesli zmeny vo verejnom osvetlení alebo v množstve znečisťujúcich prímesí v atmosfére.
Výskumný tím fyzikov z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMFI UK) pod vedením Mgr. Miroslava Kocifaja, PhD., priniesol cenné výsledky. Jeden z najvýznamnejších projektov tohto tímu je zameraný na modelovanie svetelného znečistenia v okolí miest.
Ich práca bola publikovaná vo februárovom čísle prestížneho časopisu Journal of Quantitative Spectroscopy and Radiative Transfer.
„Svetelné znečistenie, teda presvetlenie oblohy a terénu mimo mesta svetlom unikajúcim z miest, nie je len ekonomickým problémom, ale je i problémom astronómov, ktorým znemožňuje pozorovania. Ukazuje sa, že presvetlenie životného prostredia narušuje životný rytmus, správanie sa a veľkosť populácie mnohých nočných živočíchov,“ vysvetľuje doc. RNDr. František Kundracik, CSc., z FMFI UK. Obavy podľa neho vzbudzuje aj vplyv modrého svetla na zníženie produkcie melatonínu u ľudí, čo by mohlo viesť k zvýšenému riziku vzniku niektorých ochorení.
Predpovedať, aké bude svetelné znečistenie pri zmene poveternostných podmienok alebo po modernizácii osvetlenia v meste, je zložitou fyzikálnou úlohou.
„Program SkyGlow vyvinutý na FMFI a Ústave stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied je momentálne najrýchlejším a zároveň dostatočne presným simulátorom svetelného znečistenia za rôznych atmosférických podmienok,“ popísal výskum doc. Kundracik.
V spolupráci s International Dark-Sky Association v Tucsone a Consortium for Dark Sky Studies bol použitý na predpoveď vplyvu výmeny žlto svietiacich sodíkových svietidiel za biele LED svietidlá v meste Tucson na svetelné znečistenie v jeho okolí.
Výskumný tím sa venuje aj praktickým meraniam svetelného znečistenia a vyžarovacích charakteristík miest. Vyvinuli prototyp unikátneho celooblohového skenera, ktorý je ľahko prenosný a napájaný z autobatérie.
„Teší ma výrazná miera využitia výskumu svetelného znečistenia v praxi, ktorú dosiahol náš výskumný tím vďaka novým metódam merania s dopadom nielen na ekonomické parametre, plánovanie logistiky verejného osvetlenia, ale hlavne na prevenciu možných negatívnych dopadov na človeka, narúšanie životného prostredia a vplyvu na prírodu a živočíchov. Som presvedčený o potrebe spájania sa popredných vedcov na spoločných výskumných projektoch doma aj vo svete,“ zdôraznil prof. RNDr. Karol Mičieta, PhD., rektor Univerzity Komenského v Bratislave.
