Podľa predsedníčky OZ Annamarie Velič z prieskumu nie sú dôkazy o tom, že vrstva nepriepustných ílov je kontinuálna a kontaminanty zo skládky cez ňu nepresiaknu.
Geologický prieskum, ktorý sa robil na toxickej skládke odpadov v bratislavskej Vrakuni, je nepostačujúci. Na štvrtkovej tlačovej konferencii to povedala predsedníčka Občianskeho združenia (OZ) Za našu vodu Annamarie Velič s tým, že z tohto geologického prieskumu nemáme dôkazy o tom, že vrstva nepriepustných ílov je kontinuálna a kontaminanty zo skládky cez ňu nepresiaknu. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) chce okolo skládky vo Vrakuni vybudovať nepriepustnú podzemnú stenu. Bude dva kilometre dlhá a 22 metrov hlboká. Skládku bude zdola oddeľovať nepriepustné geologické podložie a zhora ju prekryje izolačná vrstva. Vďaka tomu skládka prestane znečisťovať svoje okolie. “My sa obávame, že nebude možné steny do vrstvy zapustiť a skládka bude naďalej presakovať,“ uviedla ďalej Velič.
Ako ďalej dodala, podľa OZ Za našu vodu by enkapsulácia, čiže nepriepustná podzemná stena, mala byť iba krokom jedna. “Po nej by mal hneď nasledovať krok dva a to je čo najrýchlejšie vyťaženie celého objemu skládky, všetkých odpadov, a rozdelenia na tri časti – dekontaminácia, spálenie odpadov a prevezenie na skládku nebezpečného odpadu, ktorá je na to uspôsobená,“ povedala predsedníčka OZ Za našu vodu. Pripomenula, že na skládke sa môžu nachádzať pesticídy, bojové jedy, chemické zbrane až po rôzne plasty či vlákna.
Podľa členky OZ Za našu vodu Tatiany Kratochvílovej ministerstvo životného prostredia chce obísť proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). “V súčasnosti sa posudzuje zámer, ktorý na jednej strane MŽP presadzuje, ale na druhej aj v odpovediach, ktoré sme dostali, samo nie je presvedčené o tom, ako bude účinná sanácia vrakunskej skádky,“ uviedla Kratochvílová. Dodala, že sanácia však rieši len priestor samotnej skládky, ale nie kontaminačný mrak (priestor v horninovom prostredí, v ktorom je zistený zvýšený výskyt znečisťujúcich látok, pozn. red.), ktorý sa presúva a šíri smerom na Žitný ostrov a priamo ohrozuje zdravie obyvateľov. Mrak má dĺžku približne päť kilometrov od skládky.
Chemická skládka z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava – Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára. V rokoch 1966-1980 tu uložili viac ako 100-tisíc kubických metrov odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov. Na sanáciu majú použiť metódu enkapsulácie, ktorou obsah skládky izolujú od okolitého prostredia. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky. Zodpovednosť za jej riešenie prevzalo ministerstvo v novembri 2016. V súčasnosti je už hotový sanačný projekt, ktorý prešiel nezávislou odbornou oponentúrou, plán prác a vykonalo sa ďalšie množstvo potrebných úkonov. Náklady na sanáciu skládky sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur, konečnú sumu ale určí verejné obstarávanie, ktoré MŽP spustilo vlani v apríli.
