Písal sa rok 1927 a Betuška Jílková dostala pozvanie od kamarátky Irenky, ktorá žila v Bratislave. Spoznali sa ešte ako dievčatá na jednej mariánskej púti. Dohodli si stretnutie pod hradom, pri Dóme sv. Martina.
Betuška pricestovala vlakom z moravského mesta Polička. Len čo sa zvítali, vošli do chrámu a pomodlili sa, aby im výlet po Bratislave vyšiel. Pred kostolom už stál koč a pri ňom fešák v uniforme. Ponúkol sa im, že ich odvezie až na zrúcaninu hradu, kam mali obe ženy namierené. Potešili sa ponuke, ktorá im spadla rovno z neba. Kočiš šibol dva koníky a kočiar už prechádzal cez Židovskú ulicu na Zámockú. Aké však bolo ich prekvapenie, keď pri hrade nezastavil a mieril ďalej na Vydricu. Ženy na kočiša kričali, nech zastaví a snažili sa vystúpiť, ale koč sa rútil z kopca, preletel Vydricou i Zuckermadlom, až konečne zastavil pri starom židovskom cintoríne. Tam kočiš vyriekol cenu za prepravu a aj dôvod jeho „zbesilej“ jazdy. Vraj sa mu splašili kone.
Ženám nebolo všetko jedno, lebo cena za prepravu bola privysoká a cesta neprebiehala v žiadnom prípade tak, ako si ženy predstavovali. Nechceli za prepravu zaplatiť. Kočiš sa rozhneval a začal sa vyhrážať právnymi dôsledkami. Tie dva „právne dôsledky“ už stáli vedľa koča a vyzerali mimoriadne účinne. V tom sa kočiš úctivo predstavil ako Jožko Bláha a ponúkol sa, že ženy odvezie naspäť na hradný kopec. Adresu firmy mal, našťastie, napísanú na fiakri: Preprava osôb a nákladu, Jožko Bláha a syn, Zámocká ulica č. 14 Bratislava.
Ženy však boli rady, že stoja na vlastných nohách a do koča za žiadnu cenu nechceli nastúpiť. Nakoniec Betuška stiahla z prsta prstienok a ako zálohu ho podala Bláhovi so slovami: „Múj manžel přijede o pár dní do Bratislavy a zastaví se u Vás pro múj prstýnek. Vyplatí Vám pak to nekřesťanské přepravné…“. Bolo dohodnuté. Bláha mal prstienok a oba „právne prostriedky“ z ničoho nič zmizli v blízkych kríkoch.
Po tomto incidente, podvedené ženy stratili akýkoľvek záujem o prehliadku mesta. O dva týždne neskôr sedí nahnevaný Betuškin manžel Ján Jílek v kaviarni Štefánka a píše pohľadnicu svojej žene: text je uvedený na zadnej strane pohľadnice.
Príjemnú zábavu pri lúštení odkazu Vám praje zberateľka Eli.
