Historické „esemesky“ zo zadnej strany pohľadníc Starej Bratislavy #3

Pohladnica ganymedova fontana eli mihalovicova.jpg
Eli Mihalovičová

Na pohľadnici z roku 1925 je v popredí vyobrazená Ganymedova fontána, ktorá sa nachádza pred Slovenským národným divadlom na Hviezdoslavovom námestí (pôvodný názov SND je Mestské divadlo).

Fontánu navrhol sochár Viktor Tilgner v neobarokovom slohu. Námetom mu bola antická báj o chlapcovi Ganymedovi, ktorého uniesol na Olymp sám Zeus, premenený na orla. Bronzová socha chlapca a orla je umiestnená na samom vrchu fontány. Zaujímavosťou je, že ide o prvú fontánu v meste, ktorá bola postavená iba ako okrášľujúci prvok námestia, teda nemala čerpaciu funkciu a ani funkciu zdroja pitnej vody. Mestu ju darovala Prvá bratislavská sporiteľňa v roku 1888, dva roky po dokončení stavby Mestského divadla.

Na tejto pohľadnici („ememeske“), je v pozadí, za Ganymedovou fontánou, označená krížikom iná budova, ktorá znalému oku v ničom nepripomína budovu Mestského divadla. Paulínka, pochádzajúca z Kořyčan na Morave, sa však trošku „sekla“, keď označila krížikom nesprávnu budovu a napísala nad ňou Národné divadlo.

Budova Mestského divadla je, samozrejme, mimo objektív fotografa, a teda sa nachádza za jeho chrbtom, napravo a nevidno ju. Môžeme sa dnes už len pousmiať nad očividnou neznalosťou miestopisu mladej Moraváčky žijúcej v Bratislave. Jej priateľke Hermínke Langovej, z rodných Kořyčan, to však bolo zrejme jedno. Budova, ako budova. Pripomína dáke divadlo, veď má aj stredový „tympanon“.

Pohladnica druha strana eli mihalovicova.jpg
Eli Mihalovičová

Pre Hermínku je dôležitejšia druhá strana pohľadnice, kde Paulínka „esemeskuje textovú správu“. V divadle práve hrali Labutie jazero a Paulínka si túto kultúrnu udalosť nenechala ujsť. Nešetrí chválou nad celou výpravou a prevedením baletu a pozýva kamarátku do Bratislavy. Zo správy sa ďalej dozvedáme, že v Kořyčanoch na Morave už v roku 1925 žili nafúkaní frajeri, sťa diplomovaní inžinieri, pritom to boli len vyučení obuvníci či stolári.

Už sa dnes asi nedozvieme, či sa Paulínka náhodou nevydala za „promovaného slovenského inžiniera“ a či Hermínke zostal iba ten“ kořyčanský ševc nebo stolář“.

Príjemnú zábavu pri čítaní „historickej esemesky“ Vám praje zberateľka Eli.

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk