Na Slovensku v súčasnosti rastie podpora tých, čo pod zámienkou prinášania riešení problémov prinášajú nenávisť. Vyhlásil to pri príležitosti spomienky na 71. výročie oslobodenia Bratislavy vojskami Červenej armády 4. apríla 1945 primátor mesta Ivo Nesrovnal.
Na podujatí sa zúčastnil a padlých vojakov si uctil aj prezident republiky Andrej Kiska, minister školstva Peter Plavčan, poslanci parlamentu alebo viacerí zástupcovia zahraničných veľvyslanectiev vrátane Ruska, Ukrajiny alebo Spojených štátov amerických.
„Štvrtý apríl je nezmazateľne zapísaný do dejín mesta. Vojaci druhého ukrajinského frontu priniesli obyvateľom mesta mier a slobodu,“ vyhlásil Nesrovnal. Vojaci Červenej armády podľa Nesrovnala položili svoje životy, aby mohli obyvatelia Bratislavy žiť v slobodnom svete, čoskoro však jednu diktatúru nahradila iná, komunistická. Pri tejto zmienke časť zúčastnených reagovala piskotom a pobúrením. Ako primátor dodal na záver svojho prejavu, Bratislava bola vždy mestom, kde vedľa seba žili rôzne národnosti, preto je nutné otvorene sa postaviť xenofóbnym náladám.
Na podujatí vystúpil aj predseda bratislavskej okresnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Martin Krno. „Hanibal pred bránami sme mali kričať, keď predseda pofidérnej strany obsadil kreslo župana v Banskej Bystrici, meste s antifašistickou tradíciou,“ vyhlásil.
Podľa Krna pofidérni mladíci, ktorí v minulosti heilovali v uliciach miest, teraz zaujali miesta v poslaneckých laviciach. „Výsledky novodobých ľudákov, to nie sú len protestné hlasy. Časť voličov si ich vybrala, lebo ich fascinuje radikalizmus a nenávisť,“ povedal Krno. Podľa neho by spoločnosť mala niekedy viac načúvať mládeži, pričom pochválil organizátorov nedávnych protifašistických demonštrácií, ktorí sa podľa neho držia jednoduchého hesla, že s radikálmi sa nediskutuje.
V bojoch o Bratislavu v apríli 1945 podľa historikov zahynulo viac ako 700 sovietskych, približne 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov bolo poškodených alebo zničených viacero budov.Priame boje o mesto sa začali 2. apríla 1945, keď oddiely 2. ukrajinského frontu oslobodili Vajnory. Ráno 4. apríla 1945 zaútočila proti Nemcom sovietska pechota podporovaná tankami aposledné boje vmeste sa skončili 4. apríla 1945 večer.
