Vysoká ulica v centre Bratislavy dostala prvú mobilnú zeleň z participatívneho rozpočtu Starého Mesta. Päť stromov v kvetináčoch má priniesť viac tieňa, lepšie ovzdušie aj príjemnejšie prostredie. Kým časť obyvateľov projekt víta, ďalší kritizujú jeho efektivitu aj náklady.
Vysoká ulica v bratislavskom Starom Meste prešla menšou, no výrazne diskutovanou zmenou. Mestská časť tam v uplynulých dňoch osadila mobilnú zeleň, o ktorej rozhodli obyvatelia v rámci participatívneho rozpočtu. Projekt získal podporu 877 hlasujúcich a stal sa jedným z najúspešnejších návrhov verejného hlasovania.
Nové stromčeky v kvetináčoch pribudli na jednej z najrušnejších ulíc centra Bratislavy, ktorú miestni dlhodobo označujú za zanedbanú a prehrievajúcu sa najmä počas letných mesiacov. Cieľom projektu je priniesť viac zelene, vytvoriť aspoň čiastočný tieň, zlepšiť ovzdušie a spríjemniť prostredie pre obyvateľov aj návštevníkov.
Staré Mesto pripomenulo, že Vysoká ulica patrí medzi najteplejšie lokality v centre a doteraz na nej prakticky absentovala akákoľvek zeleň. Nové stromy preto majú pomôcť nielen esteticky, ale aj klimaticky. Projekt počíta s piatimi veľkými kvetináčmi a výsadbou zelene v hodnote približne 20-tisíc eur.
Samospráva zároveň zdôraznila, že ide o prvý úspešne dokončený projekt z participatívneho rozpočtu. „Presne takto viete priamo meniť ulice Starého Mesta k lepšiemu. Stačí skvelý nápad, vaša podpora a veci sa začnú hýbať,“ odkázala mestská časť po dokončení realizácie.
Z fabriky na kultúrne srdce mesta: Bratislavská Cvernovka je dnes kultúre centrum, pred rokmi takmer zmizla z mapy mesta
Diskusia na sociálnych sieťach sa však rýchlo rozdelila na dva tábory. Časť obyvateľov iniciatívu ocenila ako krok správnym smerom, ďalší však spochybnili jej reálny prínos. Kritici upozorňovali najmä na to, že malé stromčeky podľa nich nedokážu výraznejšie ochladiť ulicu ani vytvoriť dostatok tieňa.
„Prosím vás, aký tieň vytvorí 5 ministromčekov v kvetináčoch?“ pýtala sa jedna z obyvateliek v komentároch. Ďalší diskutujúci kritizovali pomer medzi nákladmi a výsledkom a poukazovali aj na stav existujúcej zelene v iných častiach Starého Mesta.
Mestská časť reagovala tým, že stromy prirodzene potrebujú čas na rast a podobná situácia by nastala aj pri výsadbe priamo do zeme. Podľa samosprávy bol projekt výsledkom iniciatívy obyvateľa lokality a získal výraznú podporu verejnosti. Staré Mesto zároveň pripomenulo, že na ulici doteraz nebola žiadna zeleň a práve mobilné riešenie bolo jednou z možností, ako priestor oživiť.
Kam večer vo Vrakuni? Diskusia rozdelila Bratislavčanov. Jedni ju milujú, iní hovoria o nudnej štvrti bez života
Súčasťou diskusie boli aj návrhy na ďalšie úpravy lokality. Niektorí obyvatelia by namiesto kvetináčov privítali výmenu asfaltu za povrch, ktorý sa v lete menej prehrieva. Objavili sa aj podnety na organizovanie komunitných podujatí či mestských trhov podobných tým na Panenskej ulici.
Participatívny rozpočet v Starom Meste funguje ako forma priameho zapojenia obyvateľov do rozhodovania o verejných investíciách. Ľudia môžu predkladať vlastné návrhy a následne hlasovať o tom, ktoré projekty sa zrealizujú. Na tento rok vyčlenila mestská časť na participatívne projekty 100-tisíc eur.
