Skládka v Ivanke pri Dunaji si vyžiada podrobný hydrologický prieskum, zaplatiť by ho mal znečisťovateľ.
Kontrola vykonaná Slovenskou inšpekciou životného prostredia (SIŽP) ďalšiemu porušovaniu predpisov zo strany Istrochemu v Bratislave nenasvedčuje. Pre agentúru SITA to uviedol generálny riaditeľ SIŽP Ján Jenčo.
Podľa šéfa inšpekcie kontrola vykonaná v jednej z prevádzok v areáli bratislavského Istrochemu inšpektorov nepriviedla k záverom, že by v areáli dochádzalo k ďalšiemu znečisťovaniu.
Kontrola zároveň neodhalila, že by súčasná činnosť Istrochemu podporovala šírenie kontaminácie pochádzajúcej z minulého znečistenia.
Skládka Farná
Pri posudzovaní rozsahu znečistenia na skládke v Ivanke pri Dunaji (okres Senec) bude potrebné vykonať hydrologický prieskum, ktorý odhalí prípadne priesaky nebezpečných látok zo skládky do podzemnej vody. Prieskum by mal platiť znečisťovateľ.
„Pokiaľ ide o skládku Farná v Ivanke pri Dunaji, momentálne prebieha konanie o uložení povinnosti vykonať preventívne opatrenia podľa zákona o prevencii a náprave environmentálnych škôd. Predpokladaným výsledkom tohto konania bude uloženie povinnosti pôvodcovi znečistenia vykonať podrobný hydrologický prieskum. Toto konanie vedie Okresný úrad Senec,“ povedal Jenčo.
Ekotoxicita a bezpečnosť
Na skládke Farma Prudské v Moste pri Bratislave (okres Senec) boli odobraté tri vzorky kalov priamo zo skládky a jedna z kompostoviska. Cieľom SIŽP bolo zistiť zo vzoriek vlastnosti odpadu, najmä ekotoxicitu a následnú bezpečnosť.
Kým ekotoxicita predstavuje „schopnosť“ odpadu okamžite alebo oneskorene znečisťovať životné prostredie, následná bezpečnosť predstavuje odpady, ktoré vykazujú znaky nebezpečnosti a obsahu škodlivín, hoci ich v minulosti nevykazovali. Analýza jednej zo vzoriek preukázala, že na skládke sa nachádza odpad nebezpečný z hľadiska ekotoxicity.
Výsledky rozboru zvyšných troch vzoriek zo skládky síce neboli vyhodnotené ako nebezpečný odpad, obsahovali však ťažké kovy, vďaka ktorým by napríklad zemina zo skládky nemohla byť využitá v poľnohospodárskej praxi. „Cieľom odberu vzoriek a ich analýzy bolo zistiť ich nebezpečné vlastnosti a obsah škodlivín. Tento odber nebol hydrogeologickým prieskumom, a teda nesúvisel s priesakmi do podzemných vôd,“ spresnil Jenčo.
