Kamenné námestie patrí k najznámejším miestam v centre Bratislavy, no dnes skôr odrádza ako láka. Historicky významný priestor, ktorý prešiel viacerými premenami, sa roky borí s úpadkom. Vzniklo ako maličké miesto pre remeselníkov s bohatou architektúrou, neskôr sa tu vystriedal socialitstický brutalizmus a veksláci.
Kamenné námestie v bratislavskom Starom Meste bolo dlhé desaťročia prirodzeným centrom diania. Miesto, kde sa prelínali architektonické štýly, obchod aj každodenný život obyvateľov, však dnes pôsobí roztrieštene a zanedbane.
Priestor, ktorý by mal byť reprezentatívnou súčasťou hlavného mesta, sa postupne stal jedným z jeho najproblematickejších verejných priestranstiev.
Historicky pritom išlo o lokalitu s bohatou tradíciou. Už od 18. storočia tu pôsobili kamenári, ktorí potrebovali dostatok priestoru na svoju prácu. Práve podľa nich vznikol názov námestia. Neskôr sa tu konali menšie trhy s ovocím, zeleninou a čerstvými potravinami, pričom okolie tvorili typické meštianske domy s bohatou architektúrou.
Do prvej svetovej vojny nieslo námestie názvy Stein Platz alebo Kő tér, počas socializmu bolo známe ako Kyjevské námestie.
Zásadná zmena prišla až v druhej polovici 20. storočia, keď pôvodnú zástavbu nahradili modernistické stavby – obchodný dom Prior a hotel Kyjev podľa návrhu architekta Ivana Matušíka.
Bratislava sa dočká zmeny a prichádza koniec chátrajúceho hotela Kyjev, projekt získal stavebné povolenie
V čase svojho vzniku išlo o ambiciózny projekt, ktorý mal reflektovať moderné urbanistické trendy. Kvôli výstavbe opäť zanikli historické kamenné budovy.
Obchodný dom Prior sa stal prvým plnesortimentným obchodným domom v bývalom Československu. Obchody sem lákali kupujúcich, ale aj obchodníkov s bonami a ďalších pofidérnych vekslákov.
Dnes sú tieto budovy vnímané rozporuplne. Kým časť verejnosti ich považuje za hodnotné príklady modernej architektúry, iní ich označujú za necitlivý zásah do historického prostredia.
Faktom však zostáva, že ich výstavba zásadne zmenila charakter územia a narušila pôvodnú urbanistickú štruktúru.
Trafili by ste v starej Bratislave? Otestujte sa, či viete, kde bol Kazačok, Veľký Baťa alebo legendárne kino Hviezda
Kamenné námestie sa postupne premenilo na nesúrodý priestor bez jasnej koncepcie. Vedľa obchodno-hotelového komplexu vznikli rôzne plochy s odlišným využitím – od parkovísk až po tranzitné zóny. Dlhodobý nedostatok investícií a systematickej údržby sa podpísal na jeho súčasnom stave.
Nie náhodou sa o ňom hovorí ako o „čiernej diere Bratislavy“. Ide o miesto v tesnej blízkosti historického jadra, ktoré však pôsobí zanedbane a neatraktívne. Symbolom úpadku sa stal aj strom paulownia, ktorý roky prežíval v centre námestia, až napokon vyschol a musel byť odstránený.
Mesto si problém uvedomuje už dlhšie. Od roku 2016 rozvíja projekt Živé námestie, ktorého cieľom je komplexná revitalizácia územia vrátane Námestia SNP.
Víťazný návrh z medzinárodnej súťaže počíta s vytvorením rôznorodých verejných priestorov, doplnených zeleňou, pobytovými schodmi či javiskom. Kamenné námestie by sa podľa tejto vízie malo stať živým mestským priestorom s oddychovou aj spoločenskou funkciou.
Realizácia však naráža na viacero problémov. Jedným z najväčších je plánovaná výstavba podzemných garáží s kapacitou až niekoľko stoviek miest, ktorá je finančne náročná a komplikovaná aj z hľadiska vlastníckych vzťahov. Rekonštrukcia sa tak pravdepodobne posunie až na koniec desaťročia.
Odborníci zároveň upozorňujú, že samotná obnova verejného priestoru nemusí stačiť. Urbanistické problémy lokality sú totiž hlbšie a súvisia aj s nevhodným rozmiestnením budov či nevyužitými plochami.
