Súčasný starosta mestskej časti Vajnory, ktorý sa momentálne uchádza o post primátora hlavného mesta ako nominant opozície, v rozhovore pre Bratislavaden.sk prezradil svoje riešenia zásadných problémov Bratislavy.
Jediný spoločný kandidát demokratickej opozície na post primátora hlavného mesta Ján Mrva už v minulosti usiloval o post župana Bratislavského samosprávneho kraja. Napriek tomu, že išiel do volieb ako nezávislý kandidát bez podpory, dosiahol slušné výsledky. Práve preto sa rozhodol kandidovať do komunálnych volieb. V komunálnej politike má dvanásťročné skúsenosti na pozícii starostu Vajnôr. Túto bratislavskú mestskú časť sa mu podarilo zmeniť k lepšiemu a podobné úmysly má aj s hlavným mestom.
Čo okrem dopravy považujete za ďalší najpálčivejší problém Bratislavy?
Už druhý rok chodím medzi ľudí, keďže som v predchádzajúcom období kandidoval za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, a zisťoval som, akou známkou by ohodnotili svoj život v Bratislave. Pýtal som sa ľudí iba s trvalým pobytom v hlavnom meste. Najskôr dajú známku jednotka alebo dvojka. Keď sa ich však spýtam na vychytené problémy, tak trojka je doprava, čistota je štvorka a regulácia výstavby päťka, čo je katastrofa. Keď vidíte mamičku s kočíkom alebo vozíčkara, tak ten vám povie, že v meste chýba bezbariérovosť alebo, že nie sú opravené chodníky, MHD nie je dobrá, mladý človek chce viac ihrísk, viac kultúry i zábavy a iných trápia grafity a podobne. Každý teda patrí k špecifickej skupine, ktorú trápia rôzne problémy.
Ako by ste teda riešili problém výstavby v Bratislave?
V prvom rade je potrebné, aby oddelenie územného plánu vydávalo záväzné stanoviská mesta s tvrdými podmienkami pre developerov a nie im vychádzalo v ústrety. Potom je treba prijať výškovú reguláciu výstavby. Ďalej je mutné redukovať a regulovať vizuálny smog presne ako to je v Nitre alebo v Žiline, kde majú v územnom pláne uvedené, pri ktorých cestách môže a pri ktorých nie a ako má vyzerať reklama.
Myslíte si, že Bratislava je bezpečná? Ak nie, čo by ste ako novozvolený primátor v tomto smere určite zlepšili?
Sú tu určite nedostatky. V prvom rade by som strojnásobil počet kamier v uliciach hlavného mesta. V rámci Bratislavy je iba 157 kamier, čo je v Londýne iba na jednej ulici. Mnohí ľudia mi potvrdzujú môj názor, že najmä v piatok a v sobotu sa vo večernom meste prestávajú cítiť bezpečne. A to nielen cudzinci, ale aj domáci. Treba teda zvýšiť počet kamier a počet mestských policajtov. Bratislava má iba 249 pochôdzkarov, čo je žalostne málo. Za posledný rok policajný zbor klesol o dvadsať členov. V tomto smere treba uvedené povolanie nejako zatraktívniť, aby sme do zboru pritiahli nových členov.
Prečo by sa Bratislavčania mali rozhodnúť práve pre vás?
Som rodený Bratislavčan a celý život som žil v tomto meste v 6 mestských častiach. Záleží mi na tom, akým smerom sa Bratislava uberá. A keďže som bol starostom 12 rokov, nebol by som primátor imperátor, ale človekom, ktorý pozná jednotlivých starostov a to čo riešia dennodenne a vie s nimi pracovať. A taktiež dlhoročne poznám problémy Bratislavy. Aktívne chodím medzi ľudí a pýtam sa ich, lebo primátorom mesta nemôžete byť od pracovného stola. Tak Bratislavu nezmeníte k lepšiemu. Nebudete totiž informovaný o potrebách a názoroch jednotlivých Bratislavčanov. Navyše ako geodet poznám Bratislavu od A po Z a ako stavbár mám skúsenosť, ako jednotlivé vízie zrealizovať. Aby nezostalo len pri plánovaní a nereálnych víziách , ale aby boli výsledky tak ako sú vo Vajnoroch, keďže v našej mestskej časti sme postavili dve škôlky, dva revitalizované parky, nebývalých 31km cyklotrás, 5 tried dostavby školy, nový dom kultúry atď…
Viem so svojim tímom pripraviť projekty (čo je niekedy ťažké) a získať tak financovanie na veci, ktoré dokážu miesto, kde žijeme, zmeniť k lepšiemu. Ďalšia vec je, že to musíte vedieť postaviť. Ustrážiť to, aby to bolo v súlade s uvedeným projektom a aby vám financie neboli odobrané. Toto treba jednoducho vedieť urobiť. Čiže môj tím ľudí to vie, a vedel by som to realizovať aj na pozícii primátora.
Prečo by som mal byť primátorom práve ja? No to je logické. Veď aj vy, keď máte problém napríklad s očami, tak idete za očným lekárom, lebo on vie, čo s tým má robiť. Rovnako to platí aj v samospráve. Primátor by mal byť skúsený človek, ktorý ovláda, ako to v samospráve funguje. Viem, že niekto z ulice nemôže tieto veci poznať. Veď aj ja som sa musel prvé dva roky učiť a až potom realizovať zmeny, ktoré sme vo Vajnoroch dokázali.
O aké konkrétne zmeny ide? Čo teda považujete za svoje najväčšie úspechy v komunálnej politike?
Je toho veľa. Postavili sme napríklad veľký dom kultúry, kde je veľká a malá sála. Podarilo sa nám zachovať výrobu keramiky, vybudovať pre naše folklórne súbory miestnosti, divadlá, základnú umeleckú školu, jazykovú školu. Vznikli tam priestory pre políciu, našich seniorov. Náš dom kultúry je široko ďaleko známy a odohrávajú sa tam významné podujatia. Stal sa vyhľadávaným miestom aj vďaka výbornej akustike a modernému vybaveniu.
Ďalšou vecou, ktorá sa nám podarila vo Vajnoroch dosiahnuť, je cyklotrasa Jurava a Pri starom letisku a nadjazd. Ide o 31 kilometrov cyklotrás, ktoré sme dokázali spolu s mojim tímom vybudovať. Škoda len, že sa nám na Rožňavskej do mesta nepodarilo zrealizovať segregovanú cyklotrasu, lebo na to Vajnory nemajú dosť finančných prostriedkov a je to magistrátna ulica – radiála medzi Ružinovom a Novým mestom. Zdôrazňujem „segregovanú cyklotrasu“, ktorá je odčlenená od bežnej vozovky obrubníkom, pretože vyčleniť časť cesty, ktorú využívajú automobily, a iba ju označiť farbami, nepovažujem za cyklotrasu. Aspoň nie bezpečné riešenie pre cyklistov.
Podarila sa nám tiež dostavba piatich tried školy, ďalej dve škôlky pre dvesto detí. Vďaka tomu sme jedna z mála bratislavských mestských častí, ktorá nemá problém s nedostatkom miest v materských škôlkach.
Ďalšia vec, ktorú sme vo Vajnoroch vybudovali, bolo multifunkčné ihrisko a z eurofondov sme postavili dva revitalizované parky, kde nájdete fitnes prvky, fontány alebo javiská.
A čo považujete za svoj životný úspech?
To, že mám zdravú fungujúcu krásnu rodinu. Ženil som sa ako 21-ročný ako tretiak na vysokej škole. Bola to veľká láska a vydržalo nám to dodnes. Som už aj mladý dedko a veľmi sa z jedenásťmesačného Janka teším. Je úžasný. Celá rodina ho „žerieme“. Mám tri deti, dvadsaťšesťročného syna, dvadsaťjedenročnú a dvanásťročnú dcéru a mám skoro ročného vnúčika. Moja manželka je tiež geodetka, ale spoznali sme sa počas natáčania filmu, kde som robil rovnako ako ona komparz a tak sa ma spýtala, či sa môže o mňa oprieť pri sedení a tak zostala o mňa opretá doteraz.
Čo hovoria vaši blízki na to, že ste sa rozhodli kandidovať na post primátora? Podporujú vás?
Jasné, že sa boja, ale vedia, že keďže to už robím dvanásť rokov vo Vajnoroch, a robím to podľa nich dobre a vedia, že ma niektoré verejné veci trápia a vedel by som to urobiť lepšie, ako ich robia mnohí iní, tak to schvaľujú a veľmi mi pomáhajú. Sú v kampani namočení až po uši. (smiech) Veľmi dobre prijali aj fakt, že som jediný spoločný kandidát pravicovej demokratickej opozície a mám za sebou sedem opozičných strán a hnutí.
Aké vlastnosti by mal mať podľa vás budúci primátor? Spĺňate ich?
No určite nie som ideál, ale podľa mňa by mal byť primátor skúsený, vizionár, diplomat, mediátor, rozhodný a húževnatý človek a mať povahu bojovníka. A to ja dokázateľne mám. Keď ma vyhodia dverami, prídem oknom. Tiež by mal byť výborným organizátorom a profesionálom. Ja som stavbár, ktorý pozná problematiku jedného z najpálčivejších problémov, akou je neregulovaná výstavba a doprava, ako som spomínal v úvode.
Natívny článok
