Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Mrva006.jpg
4
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Archív JM
25. októbra 2018 Rozhovor od BratislavaDen.sk Diskusia()

Kandidát na primátora Ján Mrva: V Bratislave za 30 minút všade električkou

BRATISLAVA 25. októbra 2018  Opozičný kandidát na post primátora hlavného mesta predstavil svoje vízie, ktoré spoločne s obyvateľmi slovenskej metropoly môžu pomôcť zlepšiť život v našom meste. Podľa neho doprava v Bratislave sa dá riešiť. Avšak na úplne ideálne vyriešenie nebude stačiť jedno volebné obdobie.  

Je starostom mestskej časti Vajnory už 12 rokov a v komunálnej politike je viac než doma. Aj preto sa kandidát na bratislavského primátora Ján Mrva rozhodol využiť svoje skúsenosti, odbornosť a profesionalitu, aby mohol zmeniť Bratislavu k lepšiemu. Ako chce riešiť najpálčivejšie problémy hlavného mesta Slovenska? Zistili sme za vás.

Aký problém by ste po zvolení do funkcie primátora/primátorky riešili ako prvý?

Doprava je najpálčivejším, najväčším problémom Bratislavy a počúvam to aj od ľudí na ulici, kde som už od mája. Treba ju riešiť ihneď a komplexne. Preto by som sa jej začal venovať ako prvej. Vytvoril by som odbornú komisiu aj so zástupcami poslancov mestského zastupiteľstva a odborníkov. Zároveň by som hneď inicioval uprednostnenie električiek i MHD na svetelných križovatkách. Na to bude potrebné vykonať  technické úpravy vo svetelnej signalizácii križovatiek. Tam, kde je to reálne a efektívne, teda na trojpruhových cestách by som zaviedol buspruhy. S dlhoročnými odborníkmi DPB by som sa tiež pozrel na možnosť  obnovenia niektorých expresných liniek.

Asi každého obyvateľa hlavného mesta ako aj ľudí, ktorí doň každý deň dochádzajú, zaujíma najviac doprava v Bratislave. Aké ponúkate riešenie?

Na riešenie tohto problému je potrebný celý komplex opatrení. Nestačí len jedno. Prioritou je predĺženie električkových tratí ako nosného dopravného koľajového systému do okrajových častí mesta, aby sme spolu so železničnými traťami vytvorili nosný dopravný systém Bratislavy až k parkoviskám, kde sa vytvoria prestupné body integrovanej dopravy (koniec Petržalky, Bory, Vajnory, Vrakuňa, Podunajské Biskupice).

Pf_02134a a4.jpg
Archív JM

Tieto záchytné parkoviská by umožnili mimobratislavským nechať svoje automobily na okraji mesta. Zároveň je však dôležité, aby mestská hromadná doprava bola atraktívnejšia a na križovatkách preferovaná, inak ľudia dochádzajúci do Bratislavy na MHD neprestúpia. Druhá vec je, ak nebude parkovacia politika, ktorá im nedovolí parkovať v meste za primeraných podmienok alebo to bude pre nich neefektívne čiže také drahé, že sa im to neoplatí  a bude pre nich MHD atraktívna. Ďalším opatrením je parkovacia politika, ktorá bude v prospech obyvateľov s trvalým pobytom v Bratislave. Na sídliskách treba postaviť parkovacie domy, ktoré budú v cene parkovacích kariet a nebude treba za parkovanie v nich platiť naviac.

Ako chcete zatraktívniť mestskú hromadnú dopravu?

Zo skúsenosti viem, že ľudia pozerajú, tak ako vy a ja, na veci z týchto dvoch pohľadov, a to či mi to ušetrí čas a či sa mi to oplatí. Preto preferovanie MHD, a to nielen električiek na križovatkách ale aj autobusov, a tiež využívanie tretieho pruhu ako buspruh môže pomôcť urýchliť mestskú dopravu a zatraktívniť ju pre ľudí dochádzajúcich denne do práce. MHD by mala byť tiež čistá a rýchla. Žiadni cestujúci bez platných cestovných lístkov, ako je to bežné teraz. Preto na exponovaných zastávkach by mali byť služby, ktoré pred vstupom do vozidiel budú kontrolovať, či má človek platný lístok.  Bratislavčanom chcem ponúknuť bratislavskú kartu výhod. Vďaka nej by získali aspoň 20 % zľavy nielen na MHD a parkoviská, ale aj na všetky podniky v Bratislave,  a nielen múzeá alebo ZOO, ako je tomu dnes.

Povedzte nám niečo o koncepcii podzemnej regionálnej stanice Filiálka  vedľa Trnavského mýta?

Koncepcia podzemnej  regionálnej  stanice Filiálka je pre „cezpoľných“, ale aj nás Bratislavčanov veľmi atraktívna a dôležitá. Vlaky z Malaciek, Senca, Pezinka, Dunajskej Stredy, Rajky  by prichádzali do stredu Bratislavy na Filiálku, ktorá je vedľa Trnavského mýta. Tu by sa zviezlo desaťtisíce ľudí vlakmi, ktorí by nechali svoje autá na staniciach v jednotlivých mestách či dedinách v okolí Bratislavy. Odtiaľ by mala byť možnosť dobre fungujúcou mestskou hromadnou dopravou, ktorá bude v špičke premávať každé dve tri  minúty, rozdistribuovať na konkrétne miesta v rámci hlavného mesta a naopak večer z práce ich tam priviesť.

cyklotrasa Jurava
Cyklotrasa Jurava, Zdroj foto: Archív JM

Bude niekedy v Bratislave „metro“ t.j. podzemná koľajová doprava v centre?

To je ďalšie opatrenie, ktoré spoločne s ostatnými má pomôcť vytvoriť plynulú mestskú dopravu, pomocou ktorej by bolo možné dostať sa v Bratislave za 30 minút všade električkou. Vybudovanie projektu podzemnej veľkokapacitnej koľajovej dopravy v centre mesta od Starého mostu popri Karadžičovej, Dostojevského radu a cez Mlynské nivy by významne prispelo k riešeniu najpálčivejšieho problému Bratislavy.  Ide o veľkokapacitnú podzemnú koľajovú dopravu, možno ak odborníci a podložie dovolí o plytkú podzemnú dopravu,  kde by tak ako na Starom moste a v Petržalke boli položené štyri koľaje v dvoch smeroch, teda koľaje aj pre električku, ale aj pre vlakové súpravy. Vlakoelektričkové súpravy v špičke odvezú trojnásobný počet ľudí ako bežná MHD. Na to je potrebné pripraviť projekt tak, že budú zastávky dlhé nie 80 metrov ale 120 metrov.

A čo s cyklistami? Ako zapadajú do vášho komplexu opatrení?

Posledným opatrením riešenia dopravy sú práve cyklotrasy. Keďže som v prvom rade geodet, stavbár a nielen starosta, dokázal som vybudovať vo Vajnoroch 31 km cyklotrás, a preto nemám problém postaviť  nové segregované cyklotrasy na hlavných ťahoch v rámci Bratislavy, ktoré by boli pre cyklistov predovšetkým bezpečné. Pretože vyčleniť časť vozovky určenej pre automobily pre cyklistov nepovažujem za cyklotrasu. Z vlastnej skúsenosti viem, že najmä pre deti toto nie je bezpečné riešenie.

Kladiem dôraz aj na osvetu, a to nielen pre vodičov, ale aj cyklistov. Teraz začal bikesharing, ktorý schvaľujem, ale cyklisti nevedia, kadiaľ majú bicyklovať. Chodia krížom krážom po chodníkoch a sú nebezpeční. Noví neskúsení cyklisti ohrozujú aj seba, aj iných na chodníkoch, aj dopravu. Treba urobiť osvetu obojstranne. Aj šoféri sa musia naučiť byť ohľaduplní k cyklistom.

Riešenie bratislavskej dopravy vidím teda v nasledovnom: využívanie existujúcej železnice, podzemná veľkokapacitná koľajová doprava, záchytné parkoviská  a parkovacie domy,  predĺženie električky k nim a fungujúca preferovaná čistá MHD. Všetko je potrebné poprepájať a motivovať ľudí, aby svoje autá nechali na periférii mesta. Pre Bratislavčanov by tu zase bola zvýhodnená parkovacia karta, aby mohol Bratislavčan zaparkovať po celom meste. Prípadne, aby mohol na parkovaciu kartu cestovať sčasti na MHD, ak by nechal svoje autá doma. To je však všetko potrebné dohodnúť s poslancami mesta i mestských častí a starostami.

Kandidát na primátora Ján Mrva
Archív JM

Odkiaľ chcete vziať financie napríklad na výstavbu podzemnej koľajovej dopravy v centre, teda „metra“?

Som na to pripravený, že to nebude ľahké. Pomocou združenej investície. Tak sa nám napríklad podarilo vo Vajnoroch vybudovať cyklotrasy, ktoré máme urobené okolo Bratislavy. Na dva kilometre podzemnej koľajovej dopravy – metra, ktoré by bolo vybudované od Starého mosta po Filiálku, by sa museli získať financie z viacerých zdrojov. Zložilo by sa to z peňazí mesta, Bratislavského samosprávneho kraja, Železníc Slovenskej republiky, vlády ak by sa stavba „podzemky“ stala významnou investíciou, eurofondov a pomocou úveru z Európskej centrálnej banky a nakoniec rozvojového poplatku od developerov. Veď aj oni budú profitovať z vybudovania veľkokapacitnej podzemnej koľajovej dopravy, lebo  im do lokality Nivy, Apolka, Klingerka Prístav môže priviesť ráno a večer zase odviesť desaťtisíce ľudí, ktorí tam budú v budúcnosti pracovať.

Za aký čas bude mať podľa vás Bratislava toto takzvané metro?

Keďže som stavbár a viem, ako sa stavia, nebudem voličov zavádzať, že sa to stihne za jedno volebné obdobie. Najskôr sa robí štúdia realizovateľnosti, potom sa skúmajú vplyvy na životné prostredie, ďalej sa pracuje na územnom rozhodnutí. Tu už ide o veľmi dôležitý dokument. V ďalšom kroku sa vykupujú pozemky a robí sa stavebné povolenie. Toto všetko sa za štyri roky stihnúť nedá, to by bol svetový rekord, ale aj porušenie lehôt niektorých zákonov,  a to robiť nechcem.  A potvrdia mi to aj odborníci, napr. Pavel Vlček bývalý riaditeľ spoločnosti Metro a.s., s ktorými v súčasnosti spolupracujem. Tí tvrdia, že za 8-10 rokov tu môžeme mať spomínané dva kilometre podzemnej koľajovej dopravy. Nie som naivný a viem, že hlavné mesto na to samo nemá, ale zo združených prostriedkov sa to môže podariť.

Natívny článok

Objednávateľ: Ing. Ján Mrva, Pri mlyne 30, 831 07 Bratislava
Dodávateľ: SITA Slovenská tlačová agentúra a.s., Mýtna 15, 811 07  Bratislava, IČO 35745274

K téme

Témy

Najčítanejšie za týždeň

Neprehliadnite

Bezplatné novinky z Bratislavy raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov

Máte tip na článok? Napíšte nám TU

Diskusia

Odporúčame

Copyright © BratislavaDen.sk Všetky práva vyhradené. BratislavaDen.sk si vyhradzuje právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos tohto článku, jeho častí a zverejnených fotografií.

Zavrieť

Web obsahuje cookies. Prevádzkovateľ webu nezbiera žiadne osobné údaje, ak nie ste registrovaný. Web obsahuje prvky tretích strán. Viac k: Ochrana osobných údajov a cookies

X