Slovensko starne. Bratislava vytvára nové pešie zóny. Obmedzuje počet parkovacích miest v centre. Budujú sa, či vyznačujú, úseky cyklotrás.
Náš život v Bratislave sa stáva ťažší a ťažší. Moja manželka, moja švagriná a aj ja, ťažšie chodíme. Máme už nízkopodlažné električky, do ktorých vieme nastúpiť, ale je ich málo. Pri vystupovaní si nás vodiči často nevšímajú. Aj v týchto električkách nie je pri každých dverách signalizácia, že budeme vystupovať s ťažkosťami.
Ak chceme do „historického jadra“, taxikári nemôžu bližšie k Primaciálnemu námestiu. Parkovacích miest je menej a menej, v tejto oblasti. Veru ťažko sa na Korzo v Bratislave dostaneme.
Cyklistov pribúda. Cyklotrasy na chodníkoch sú blízko časti pre chodcov. Zrážka je veľmi nepríjemná. Cyklistov pribúda. Je to dobre. Ale pribúda aj bezohľadných. A kde oddelené cyklotrasy končia, stretnutí starších ľudí s cyklistami pribúda.
Teraz som čítal, že v mestách v Nórsku, hlavne v Oslo, pre mýto a iné obmedzenia pre autá, vznikli veľké problémy. Centrá miest sa vyľudňujú. Prestali byť mestami pre život starých ľudí, či pre rodičov s malými deťmi. Uspôsobili sa pre život mladých ľudí bez detí.
Nedávno mladý cyklista na nás zakričal: „Keď sa neviete uhnúť, seďte doma a pozerajte sa z okna.“
Mestá bez starých ľudí, bez invalidov, bez malých detí. Tam dnes speje aj Bratislava.
