Niektorí primátori sa ohriali na svojej stoličke dlhšie, niektorí kratšie, so všetkými sa však spájajú rôzne kauzy. Bez ohľadu na dĺžku ich pôsobenia dokázali Bratislave pomôcť, ale aj uškodiť. Pozrite sa na pôsobenie primátorov v hlavnom meste.
Peter Kresánek (1990 – 1998)
Ak nepočítame krátke primátorovanie Romana Hofbauera, tak Peter Kreánek bol prvým riadnym porevolučných primátorom Bratislavy. Nominant KDH vydržal v úrade dve volebné obdobia. Hlavné mesto sa vtedy spamätávalo zo štyridsaťročného totalitného riadenia. Ani on sa však nevyhol škandálom. Najčastejšie sa spomínali vzťahy bratislavského magistrátu s podnikateľmi, ktorí mali blízko ku KDH, teda k strane, z ktorej vzišiel aj Kresánek. Azda každý si pamätá na najkontroverznejšiu zmluvu, ktorú mesto podpísalo. Išlo o správu verejného osvetlenie a zmluva bola podpísaná na 20 rokov. Účet za celý projekt sa pohyboval v miliardách korún. Len pre pripomenutie, platnosť tejto zmluvy vypršala pred vyše rokom. Mesto však stále nemá novú.
Jozef Moravčík (1998 – 2002)
Voľba Jozefa Moravčíka bola voľbou na istotu. Premiér dočasnej vlády z roku 1994 bol kandidátom protimečiarovskej koalície, ktorá v roku 1998 suverénne vyhrala voľby. Bratislava bola vždy protimečiarovská a proeurópska, a preto o jeho víťazstve nikto nepochyboval. Za jeho éry sa síce spustili niektoré dopravné projekty, no v tom období vládol v Bratislave, rovnako ako na celom Slovensku, akýsi udržiavací režim, kedy sa krajina spamätávala z mečiarizmu. Napriek tomu Bratislava dokázala vyťažiť z toho, že bola metropolou a jej rozvoj bol rýchlejší ako vo zvyšku Slovenska.
Andrej Ďurkovský (2002 – 2010)
Primátor Bratislavy, o ktorom sa uvažovalo, že by mohol byť prezidentom. Napokon si ho málokto bude pamätať inak, ako so škandálmi na krku. Ja pravda, že práve za Ďurkovského sa z Bratislavy stalo moderné mesto. A to aj napriek mnohým nedostatkom. Je pravda aj to, že práve jeho prvé funkčné obdobie ho mohlo vysteliť na politické výslnie. Potom však prišla kauza PKO, prenájom priestorov pred železničnou stanicou, neúmerné zadlžovanie mesta a korunou toho všetkého bolo netransparetné prideľovanie mestských bytov za smiešne sumy. To sa však prevalilo až po jeho odchode z úradu.
Milan Ftáčnik (2010 – 2014)
A tak Milanovi Ftáčnikovi neuškodila ani najprv tichá podpora Smeru, z ktorej sa po voľbách vykľulo jednohlasné prihlásenie Smeru k novému primátorovi. Atmosféra, ktorá sprevádzala zvolenie Ftáčnika, sa tiahla celým jeho funkčným obdobím. Treba však oceniť, že po úradovaní svojho predchodcu sa Ftáčnik snažil dať do poriadku financie mesta. Po tom, ako Brusel stopol eurofondy na stanicu Filiálka, sa podarilo tieto peniaze presmerovať na nákup nových električiek a trolejbusov. Doprava sa však zároveň stala symbolom Ftáčnikovej nemohúcnosti. Pustil sa do rekonštrukcie Starého mosta. Výsledok majú ešte všetci v živej pamäti. Dokončenie mosta sa odkladalo, dokonca hrozilo, že Bratislava bude musieť vrátiť eurofondy. Na rozkopanej Štúrovej ulici sa mesiace nepracovalo. No a najviac rozruchu spôsobili jeho personálne nominácie. Veď najsilnejším mužom bratislavského magistrátu sa stal Viktor Stromček, ktorý predtým pracoval ako kancelár u Pavla Pašku.
Bonus: Ivo Nesrovnal (od 2014)
Je možno trochu predčasné hodnotiť prácu Iva Nesrovnala, keďže má pred sebou ešte rok práce, čiastočné výsledky však už za ním vidno. V prvom rade sa mu podarilo dokončiť rekonštrukciu Starého mosta a rozkopanej Štúrovej ulice. Snaží sa ozdravovať financie mesta. Zároveň je však už dlhé mesiace v neustálej vojne so svojimi poslancami. Na magistráte sa obklopil ľuďmi z SDKÚ z éry Mikuláša Dzurindu. Mnohí z pôvodných zamestnancov radšej poodchádzali. V jeho úrade sa postrácali petičné hárky za zákaz hazardu a pachuť problému sa preniesla aj na dve hlasovania o zákaze hazardu. Keďže má ešte štvrtinu funkčného obdobia pred sebou, na úplné zhodnotenie jeho pôsobenia bude ešte more času.
