Unikátny obytný súbor bol určený pre legionárov. Boli to vojaci, ktorí sa vracali z ruského zajatia v čase 1. svetovej vojny.
Ak prechádzame ulicami Bratislavy, máloktorá stavba upúta farebnosťou. Pri pohľade na Legiodomy, obytný súbor na Ursínyho ulici, sa však zastavíte.
Ide o skutočne ojedinelú architektúru takmer storočných obytných domov. Architektúra vyzerá dnes rovnako ako v čase, kedy bola naprojektovaná. Na konci ulice sa nachádzajú aj vilky, ktoré dotvárajú celý obytný súbor.
Bývanie pre legionárov
Po vzniku Československa sa začala Bratislava politicky i hospodársky rozvíjať. Na Ursínyho ulici vyrástol obytný súbor, ktorý dodnes poznáme pod názvom Legiodomy. Obytný súbor projektoval v roku 1923 architekt Dušan Jurkovič v spolupráci s architektom Janom Paclom.
Práce prebiehali v rokoch 1923 – 1924. Dĺžka ulice je 340 m, Legiodomy zaberajú 290 m a zvyšok tvoria postavené vilky.
Ako uvádza kunsthistorička Jana Hamšíková, názov obytného súboru je odvodený od legionárov, pre ktorých bolo bývanie určené. Boli to vojaci vracajúci sa z ruského zajatia v čase 1. svetovej vojny, ktorí narukovali za rakúsko-uhorskú armádu. Títo vojaci padli do zajatia a potom prestúpili do vznikajúcich československých jednotiek.
Na prvom dome bola umiestnená pamätná tabuľa, pre aký účel boli Legiodomy postavené.
Architektúra
Obytný súbor tvoria štyri polouzavreté bloky s päťpodlažnými až sedempodlažnými nájomnými domami. Výška domov sa v stúpajúcom teréne mierne znižuje.
V každom byte bola samostatná toaleta a kúpeľňa. Obyvatelia Legiodomov žili v jednoizbových a dvojizbových domoch.
Jurkovič mal záľubu v ľudovom folklóre, čo sa odráža v architektúre. Vidíme to napríklad v lemovaní okien, hlavných vstupoch do objektov či tehlových obkladoch.
Jednotlivé domy sú podľa Hamšíkovej v rôznom stupni obnovy. Ocenila, že vlastníci bytov netlačia do zatepľovania objektov, pretože by sa identita architektúry narušila.
