Výskum ľudí bez domova spojený so sčítaním ukázal, že na území hlavného mesta žije najmenej 2 064 ľudí bez domova. Výskum zachytil najmä ľudí, ktorí využívajú služby pre ľudí bez domova a chýba v ňom veľká skupina tých, ktorí žijú v komerčných ubytovniach a v záhradkárskych kolóniách.
Ako ďalej informoval Tomáš Dobrovič z Občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene, výskum tiež ukázal, že bez domova v Bratislave žijú zraniteľné skupiny, ako napríklad 284 detí a 460 seniorov nad 65 rokov, ktorí často s podlomeným zdravím prežívajú v nedôstojných podmienkach a že každý tretí človek bez domova sa na ulici prvýkrát ocitol minimálne pred desiatimi rokmi. Podľa výskumu minimálne 660 ľudí prespáva vonku a časť v nocľahárni, kde sa nemôžu zdržiavať počas dňa. Pritom kapacita nocľahární je približne len 240 miest. Z toho vyplýva, že minimálne 420 ľudí bez domova nemá prístup ani len do nocľahárne.
„Nocľahárne sú dôležité, ale považujeme ich za krízové riešenie, v ktorom by človek mal stráviť čo najkratší čas. Niektoré krajiny majú pravidlo, že obce sú povinné do niekoľkých dní človeku zabezpečiť bývanie, do ktorého má prístup 24 hodín denne. Nocľaháreň poskytuje strechu nad hlavou, ale nedá sa považovať za bývanie. V Bratislave teda treba dobudovať minimálne 420 miest v útulkoch alebo v bytoch,“ povedala Sandra Tordová z Občianskeho združenia Proti prúdu.
V Bratislave stále chýba dostatočná kapacita základnej siete služieb pre ľudí bez domova – či už ide o denné centrá, nocľahárne, terénnu prácu a integračné projekty zamestnávania. Chýbajú tiež mestské byty, v ktorých by ľudia opätovne našli svoj domov. Výskum poukázal na nevyhnutnosť zabezpečiť v meste minimálne dvetisíc cenovo dostupných bytov. Len počet čakateľov na magistráte na mestský nájomný byt je v súčasnosti 900 osôb. Podľa prieskumu je približne 700 ľudí bez domova, potenciálnych obyvateľov mestských nájomných bytov, ktorí v súčasnosti riešia svoju situáciu v drahých komerčných ubytovniach alebo v zariadeniach, ako sú útulky či krízové centrá.
Mestá a obce by mali začať vo väčšej miere budovať cenovo dostupné bývanie. Treba, aby štát, ktorý má hlavnú zodpovednosť, nastavil legislatívne, metodicky a finančne funkčný rámec tak, aby mestá a obce tieto byty dobudovali. Nevyhnutná je tiež zmena Zákona o sociálnom bývaní a úprava príspevku na bývanie tak, aby umožnil každému, komu hrozí strata domova, si bývanie udržať.
