Nepokosené trávniky sú živnou pôdou pre invazívne druhy rastlín, ktoré sužujú alergikov.
Lúky nepatria do intravilánu sídlisk ale do okrajových častí miest, kde sa obyvatelia môžu rekreovať bez alergických reakcií. Uviedol to imunoalergológ Martin Hrubiško z Onkologického ústavu Svätej Alžbety na tlačovej besede, ktorú miestni poslanci Daniela Palúchová a Juraj Kríž zorganizovali na jednej z nepokosených plôch v Petržalke. Poslanci miestneho zastupiteľstva takýmto spôsobom reagovali na situáciu v bratislavskej mestskej časti Petržalka týkajúcu sa kosenia zarastených zelených plôch. Vyzývajú mesto, aby prijalo vhodné opatrenia na údržbu týchto plôch.
„Pred nejakým časom sa objavili názory, aj laikov, ale aj ľudí, ktorí sú zodpovední za dianie v rámci samosprávy, že v rámci mestských častí by sa mali vyčleniť medzi domami plochy, ktoré by sa prestali kosiť a na nich by mali vyrásť lúky plné kvetov. Každý deň nás prostredníctvom sociálnych sietí, ale aj mailov a telefonátov bombardujú občania Petržalky, ktorí sa sťažujú na výskyt inváznych burín, ktoré zhoršujú ich prejavy alergie,“ uviedol poslanec Kríž.
Peľové a burinové alergény
„Nepokosený trávnik je živnou pôdou pre invazívne buriny, ktoré najmä v druhej časti leta sužujú život našich alergikov na peľové a burinové alergény. Nemyslím si, že je dobrá myšlienka mať v intravilánoch sídlisk lúky,“ dodal Hrubiško. Podľa neho do mesta patria upravené plochy.
„Za mestom, napríklad na Železnej studienke, môžeme hľadať pekné lúky. Je naivné myslieť si, že nejaká pekná lúka v meste vôbec vznikne. Treba si uvedomiť, že mesto je z prírodovedného hľadiska absolútne umelý terén, bez ľudského zásahu tu vyrastie lúka možno za sto rokov. V intraviláne uprostred budov, kde je úplne nevhodné vlhkostne-teplotné prostredie nám nikdy žiadna lúka neporastie, je tu vhodné prostredie len pre invázne druhy rastlín. Pre invázne buriny je charakteristické to, že sú to rastliny mimoriadne agresívne, pretože sú schopné prežiť aj tieto veľmi neprirodzené podmienky. Tieto buriny prežijú na úkor našich domácich druhov,“ povedal Hrubiško.
Spoločenstvo rastlín
Dodal, že žiadna pekná lúka, napríklad tatranská, nerastie sama od seba. Spoločenstvo rastlín, ktoré tam rastú, sa budovalo stáročia. Tieto rastliny alergikom väčšinou nevadia. Otázky, ako napríklad kedy kosiť, ako kosiť alebo či vôbec nekosiť, sú témy, ktoré riešia Bratislavčania posledných pár týždňov nielen na sociálnych sieťach. Ako uvádza odborník na hmyz Marek Semelbauer, časté kosenie spôsobuje vysokú úmrtnosť hmyzu, ale na druhej strane je kosenie dôležité pre udržanie druhovej rozmanitosti kvitnúcich rastlín.
„Ak by sme trávnik prestali kosiť, postupne by sa v ňom presadili konkurenčne zdatné druhy tráv, a tie by potlačili, alebo úplne vytlačili konkurenčne slabé, ale dôležité medonosné druhy. A teda trávnik je určite treba pokosiť a vyhrabať. Príliš intenzívne kosenie, ale aj úplné zanedbanie, sú v tomto kontexte negatívne,“ uviedol Semelbauer. Ako najlepší spôsob kosenia považuje ručné kosenie, ktoré je pomalé, a teda umožní uniknúť hmyzu. Tento spôsob je však časovo náročný a použiteľný iba na veľmi malé alebo veľmi cenné plochy.
