Šťastie nie je dar, ktorý nám niekto vloží do rúk. Podľa psychológov je výsledkom dlhodobého nastavenia mysle, schopnosti zvládať výzvy a spôsobu, akým reagujeme na situácie okolo seba. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sa cítia spokojní so svojím životom, sa vyznačujú určitými spoločnými vlastnosťami a návykmi.
5 postojov, ktoré prispievajú k šťastnejšiemu životu. Psychológovia vysvetľujú, čo naozaj funguje
Šťastie nie je dar, ktorý nám niekto vloží do rúk. Podľa psychológov je výsledkom dlhodobého nastavenia mysle, schopnosti zvládať výzvy a spôsobu, akým reagujeme na situácie okolo seba. Výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí sa cítia spokojní so svojím životom, sa vyznačujú určitými spoločnými vlastnosťami a návykmi.
Tu je päť prístupov, ktoré podľa odborníkov zvyšujú šance na dlhodobú spokojnosť:
1. Neúspechy berú ako súčasť rastu
Každý človek sa počas života stretne so zlyhaniami. Rozdiel medzi šťastnejšími a menej spokojnými ľuďmi spočíva v tom, ako k nim pristupujú.
Psychológia potvrdzuje, že schopnosť reflektovať chyby a poučiť sa z nich podporuje odolnosť a zlepšuje budúce rozhodovanie. Výskumy ukazujú, že ak sa na neúspech pozeráme ako na skúsenosť a nie ako na koniec cesty, náš mozog dokáže lepšie vytvárať stratégie pre budúcnosť.
2. Nezaťažujú sa tým, čo nemôžu ovplyvniť
Stres je prirodzenou reakciou tela, no chronický stres preukázateľne poškodzuje zdravie. Ľudia, ktorí sú spokojnejší, vedia rozlíšiť, čo majú vo svojich rukách a čo nie.
Ak sa sústredíme iba na faktory, ktoré môžeme zmeniť, a prijmeme tie, ktoré zmeniť nedokážeme, znižujeme riziko úzkosti a vyčerpania. Tento prístup sa v psychológii označuje aj ako „kontrola vnútornej a vonkajšej reality“.
3. Nepodliehajú unáhleným záverom
Psychológovia upozorňujú, že rýchle úsudky často vedú k chybám v myslení – či už v partnerských vzťahoch, v práci alebo pri hodnotení iných ľudí.
Spokojnejší jedinci si dávajú priestor na premyslenie situácie, snažia sa vidieť veci z viacerých uhlov a dokážu využiť odstup na objektívnejšie rozhodnutia. To im pomáha predchádzať zbytočným konfliktom a nedorozumeniam.
4. Nepestujú v sebe závisť ani zášť
Porovnávanie s inými ľuďmi je prirodzené, no ak sa stane bežným zvykom, môže viesť k frustrácii a pocitu nedostatočnosti.
Psychológia opisuje dva typy závisti – „škodlivú“, ktorá oslabuje sebavedomie, a „motivačnú“, ktorá nás môže inšpirovať k zlepšeniu. Ľudia, ktorí sa cítia šťastnejší, sa dokážu z úspechu iných tešiť a použiť ho ako podnet na vlastný rast namiesto toho, aby im to bralo energiu.
5. Nenechávajú sa definovať názormi druhých
Nikto nie je imúnny voči tomu, čo si o ňom myslí okolie. Rozdiel je v tom, že spokojní ľudia nestavajú svoju hodnotu výlučne na spätnej väzbe od iných.
Majú jasnejší vnútorný kompas – svoje hodnoty, priority a ciele – a snažia sa žiť v súlade s nimi. Samozrejme, zohľadňujú rady blízkych, ale konečné rozhodnutia robia sami. Tento prístup im dáva pocit slobody a stability.
Psychológovia sa zhodujú, že šťastie nespočíva v tom, aby sme sa nikdy nestretli so stresom či negatívnymi emóciami. Skôr ide o to, ako s nimi narábame. Ľudia, ktorí sa dokážu učiť z neúspechov, neplytvajú energiou na veci mimo svojej kontroly, nenechajú sa strhnúť závistlivými porovnaniami a dokážu žiť podľa vlastných hodnôt, majú väčšiu šancu prežiť spokojný život.
