7 prejavov hlúpej a nezrelej ženy podľa Carla Gustava Junga

Každý človek v sebe nosí svetlé aj tmavé stránky. Niektoré črty nás posilňujú a pomáhajú nám rásť, iné nás skôr brzdia, oslabujú a odťahujú od vlastného života. Švajčiarsky psychiater a psychoterapeut Carl Gustav Jung sa na osobnosť pozeral ako na celok – zaujímalo ho, čo sa odohráva v hlbinách nášho nevedomia a ako to ovplyvňuje naše správanie.

Z jeho úvah vyplýva aj to, že určitá kombinácia vlastností dokáže ženu vzdialiť od samej seba tak, že v očiach okolia pôsobí nezrelo, povrchne, ba dokonca až hlúpo – aj keď v skutočnosti nejde o jej inteligenciu, ale skôr o nezvládnutý vnútorný svet.

Jungov pohľad na ženskú osobnosť

Jung vychádzal z niekoľkých základných pojmov:

• Persona – „masku“, ktorú nosíme navonok. Je to obraz, akým sa prezentujeme svetu – v práci, v rodine, na sociálnych sieťach.
• Tieň – súbor vlastností, ktoré nechceme vidieť ani priznať. Často sú to emócie, túžby a reakcie, ktoré považujeme za hanebné či neželané.
• Anima a animus – vnútorný ženský a mužský princíp, ktoré v nás spolunažívajú a potrebujú byť v rovnováhe.

Keď sa tieto časti osobnosti vychýlia, človek sa prestáva cítiť „vo vlastnej koži“. U žien sa to môže prejaviť tým, že prestanú rásť, odpoja sa od svojho vnútorného ja a začnú fungovať podľa nezrelých vzorcov správania. Jung tento stav opisoval ako oslabenie osobnosti – nie ako nedostatok inteligencie, ale ako neschopnosť žiť svoj vlastný, autentický život.

Nasledujúcich sedem znakov vychádza z Jungových skutočných konceptov a ukazuje, kedy sa žena odkláňa od svojej vnútornej sily.

1. Odtrhnutie od vlastného tieňa

Jung veril, že stretnutie so svojim tieňom je nevyhnutnou podmienkou vnútornej celistvosti. Tieň predstavuje všetko, čo o sebe nechceme vidieť: závisť, hnev, egoizmus, malé pomstychtivé myšlienky, ale aj nenaplnené túžby.

Ak žena túto časť samej seba ignoruje, vzniká osobnosť bez hĺbky. Navonok môže pôsobiť dokonale –
hovorí o sebe len v superlatívoch, svoje chyby bagatelizuje alebo ich hádže na druhých, vyhýba sa nepríjemným témam.

Lenže potlačený tieň nezmizne. Skôr či neskôr sa ozve – často v nevhodnej chvíli. Žena potom:

• reaguje prehnane na maličkosti
• „vybuchne“ kvôli drobnosti
• správa sa teatrálne alebo urazene v situáciách, ktoré by iného človeka len mierne podráždili

V skutočnosti nejde o to, čo sa práve stalo, ale o nahromadené emócie, ktoré už dlho nemali priestor. Ignorovaný tieň si hľadá cestu von a robí to spôsobom, ktorý pôsobí nezrelo a nepochopiteľne – jej aj okoliu.

2. Život len v maske – prílišná identifikácia s personou

Persona je potrebná – v práci nemôžeme byť rovnaké ako doma v pyžame. Problém nastáva vtedy, keď sa žena stotožní výlučne s maskou, ktorú ukazuje svetu, a zabudne, kto je pod ňou.

Takáto žena:

• chce vždy pôsobiť bezchybne
• bojí sa ukázať slabosť, smútok či zlyhanie
• stará sa viac o to, ako vyzerá navonok, než o to, ako sa cíti vo vnútri

Jung považoval takýto stav za prázdny. Žena žije podľa očakávaní druhých – rodiny, partnera, spoločnosti – a stráca kontakt so svojimi skutočnými potrebami.

Navonok môže vyzerať úspešne, spokojne a „mať všetko“, no vo vnútri prežíva nejasný pocit, že jej život akoby nepatril. Čím silnejšie lipne na svojej maske, tým viac sa vzďaľuje od vlastného jadra.

3. Nezrelá anima – večná romantická ilúzia

Jung opisoval animu najmä ako ženský princíp v duši muža, no hovoril aj o tom, ako sa jej obrazy prejavujú u žien. Keď žena žije v nezrelej anime, nevidí život taký, aký je, ale taký, ako by ho chcela mať z hľadiska romantických predstáv a rozprávkových scenárov.

Takáto žena:

• verí, že ju „zachráni“ ideálny partner
• vyhľadáva vzťahy, ktoré potvrdzujú jej idealizovaný obraz o sebe
• ťažko znáša realitu, konflikty a bežné problémy vzťahu – berie ich ako osobné zrady

Svet ju ľahko zraňuje, lebo sa zráža s jej fantáziou. To vedie k:

• povrchným rozhodnutiam (vyberá si partnerov podľa dojmu, statusu či dramatického príbehu, nie podľa skutočnej kompatibility)
• častým výkyvom nálad
• neustálemu hľadaniu „záchrancu zvonku“

Namiesto toho, aby sa opierala o vlastnú vnútornú silu, presúva zodpovednosť za šťastie na niekoho iného. V očiach okolia potom pôsobí ako žena, ktorá sa nevie postaviť na vlastné nohy.

4. Oslabené ego – keď smer života určujú druhí

V Jungovej terminológii ego neznamená „nafúkané sebavedomie“, ale centrum vedomého ja, ktoré udržiava smer života. Žena s oslabeným egom nie je pevná vo svojich hodnotách, ľahko sa nechá ovplyvniť a často nevie, čo vlastne chce.

Prejavuje sa to napríklad takto:

• názory často mení podľa toho, s kým práve sedí pri stole
• kritiku prežíva ako osobnú katastrofu
• pochvala ju síce poteší, ale účinkuje len krátko – potrebuje stále novú a novú

Jung takýto stav opisoval ako nezakotvenosť. Ego bez pevných základov sa pri prvej väčšej životnej skúške rozsype.

Žena potom pôsobí nerozhodne, nepredvídateľne, často spraví krok len preto, že „sa to od nej čaká“. Namiesto toho, aby svoj život riadila, má pocit, že s ňou život len tak mieša karty.

5. Komplex menejcennosti – prehnaná snaha zakryť slabiny

Jung veľmi detailne popisoval komplex menejcennosti. Nejde len o nízke sebavedomie. Ide o hlboký vnútorný pocit „nie som dosť dobrá“, ktorý žena často ani nevie pomenovať, no napína každý nerv jej psychiky.

Žena s týmto komplexom:

• túži po obdivu a uznaní
• snaží sa ohromiť výzorom, extravagantným štýlom alebo „dokonalým“ životom na sociálnych sieťach
• často rozpráva o svojich úspechoch, aby zakryla, ako prázdno sa cíti vo vnútri

Komplex pracuje ticho a skryto. Žena si často ani neprizná, že sa cíti menejcenná. Namiesto toho sa ešte viac snaží – o výkon, o dokonalosť, o pozornosť. Každý rozhovor nesie jemné napätie, ktoré druhí cítia, aj keď ho nevedia presne pomenovať.

Navonok tak môže pôsobiť manipulatívne, rozmaznane alebo „nafúkane“, v skutočnosti však bojuje s vlastnou neistotou.

6. Projekcia na druhých – vnútorné konflikty, ktoré vidí všade okolo

Projekcia patrí medzi najznámejšie Jungove pojmy. Ide o mechanizmus, keď svoje vlastné pocity, strachy či túžby nevedome pripisujeme iným ľuďom.

Žena, ktorá nie je v kontakte sama so sebou, sa projektovaniu nevyhne:

• čo ju trápi vnútri, začína „vidieť“ u druhých
• ak má problém s dôverou, začne podozrievať partnera, aj keď k tomu nie sú reálne dôvody
• ak sa bojí odmietnutia, bežnú situáciu a neutrálne správanie druhých si vyloží ako útok alebo urážku

Projekcia postupne oslabuje vzťahy. Partner, priatelia či kolegovia sa cítia nespravodlivo obviňovaní alebo tlačení do rolí, ktoré im nepatria.

Jung zdôrazňoval, že človek sa musí naučiť poznať sám seba – až vtedy prestane vidieť svoj vnútorný konflikt ako problém „tých ostatných“. Bez tohto kroku žena pôsobí hystericky, prehnane podozrievavo alebo urážlivo, aj keď jej cieľom pôvodne nebolo nikomu ublížiť.

7. Neschopnosť individuácie – žiť život, ktorý nie je jej

Individuácia je jeden z Jungových kľúčových pojmov. Znamená proces, keď človek dozrieva do svojej vlastnej celistvosti – postupne spoznáva, kto je, čo je jeho a čo mu bolo len naučené či vsugerované.

Ak žena túto cestu odmieta alebo sa jej bojí, zostáva uväznená v scenároch, ktoré pre ňu napísali iní:

• žije podľa očakávaní rodiny, tradícií či spoločenských noriem
• prijíma rolu, ktorá jej vnútorne nesedí, len aby bol „pokoj“
• bojí sa zmien, konfliktov a vlastných rozhodnutí

Jung opisoval, že takáto žena neprežíva svoj život, ale život, ktorý dostala ako „hotový balíček“. Navonok môže pôsobiť poslušne, „rozumne“ a prispôsobivo, no jej vnútorná sila slabne.

Neskôr sa môže objaviť pocit prázdnoty, ľútosť za nenaplnenými snami či tichá závisť voči tým, ktorí sa odvážili ísť svojou cestou. V očiach okolia pritom môže vyzerať len ako žena, ktorá „si stále sťažuje a nič nemení“.

Čo ak sa v niektorých bodoch spoznávate?

Ak pri čítaní týchto riadkov cítite: „Toto som trochu ja…“, nie je to dôvod na paniku ani na sebaobviňovanie. Naopak – prvým krokom k zmene je práve uvedomenie.

Namiesto toho, aby ste samú seba označili za hlúpu, nezrelú, rozmaznanú či malichernú, môžete spraviť niečo oveľa užitočnejšie:

• všímať si, kde nosíte masku a kde ste autentická
• priznať si svoje „tmavšie“ stránky a skúsiť s nimi pracovať
• prestať očakávať záchranu zvonka a začať stavať vlastnú vnútornú oporu
• skúmať, ktoré scenáre sú naozaj vaše a ktoré ste iba zdedili

Môžete si vziať Jungove princípy bod po bode a pozrieť sa, čo sa vás najviac týka. Nemusíte všetko zmeniť naraz – stačí malý, ale úprimný krok k väčšej vnútornej zrelosti.