Adventné obdobie pokračuje druhým týždňom, ktorý v našich končinách nesie názov bronzový. Pri nedeľnom obede či večeri zapálime druhú adventnú sviecu, často nazývanú betlehemská. V kresťanskej tradícii symbolizuje lásku, pokoj a nádej, zároveň pripomína putovanie Márie a Jozefa do Betlehema.
Advent je na Slovensku silno prepojený nielen s cirkevnými obradmi, ale aj s bohatými ľudovými tradíciami. Druhá adventná nedeľa preto otvára aj dni, ktoré patria svätcovi Ambrózovi (7. december) a napokon aj sviatku svätej Lucie (13. december). Obe postavy sprevádza množstvo slovenských zvykov, pranostík a symbolických rituálov.
VIDEO: Adventné zvyky našich predkov
Aj keď ide o skanzen na Morave, mnohé zvyky a motívy sú veľmi podobné tým, ktoré poznali kedysi aj na slovenských dedinách – spoločná práca, obchôdzky, piesne, príprava na Vianoce.
VIDEO: Skanzen Rochus v Uherskom Hradišti pripomína obdobie pred Vianocami a tradičné zvyky našich predkov:
Svätý Ambróz – cirkevný učiteľ a patrón včelárov
Svätý Ambróz Milánsky († 397) je historicky významná postava kresťanských dejín. Bol biskupom v Miláne, popredným teológom a jedným zo „štyroch veľkých cirkevných otcov Západu“. Jeho sviatok pripadá na 7. december, deň jeho biskupskej vysviacky.
Na Slovensku si získal obľubu najmä ako patrón včelárov. Toto spojenie vzniklo v európskom kresťanskom prostredí a udomácnilo sa aj u nás. Viaže sa k nemu stredoveká legenda o včelách, ktoré mu vraj v detstve sadli na tvár a v ústach zanechali kvapku medu – legenda nie je historickým faktom, ale na Slovensku bola tradične známa a odovzdávala sa v ľudovom podaní.
Ambróz a slovenské včelárstvo
- Vosk zo včiel bol v minulosti dôležitý materiál na výrobu sviec používaných v kostoloch aj domácnostiach.
- Medové koláče, medovníky a perníky patrili na slovenských dedinách k bežným adventným a vianočným pochúťkam.
Aj keď na Slovensku sa neobjavovali české a moravské Ambrózove obchôdzky, patrila mu v dedinskom živote úcta ako patrónovi remesla, ktoré bolo pre mnoho roľníkov významným zdrojom potravy aj obživy.
Svätá Lucia – svätica, ktorá „upíja z noci“, a ochrankyňa pred zlom
Svätá Lucia zo Syrakúz, ktorá žila v 4. storočí, je jednou z najuctievanejších svätíc európskej tradície. Na Slovensku bol jej sviatok mimoriadne významný a viaže sa k nemu množstvo zvykov, ktoré pretrvali až do 20. storočia.
Lucia je patrónkou:
- slepých
- ľudí s očnými chorobami
- krajčírok a pradičiek
Pranostika „Lucia noci upije“
Na Slovensku patrí medzi najznámejšie. Hoci dnes zimný slnovrat pripadá na 21. december, v ľudovej tradícii bolo pevne zakorenené, že od Lucie sa noc skracuje. A skutočne – už okolo tohto dňa sa posúva čas západu slnka o pár minút neskôr, aj keď rána zostávajú stále tmavé.
Slovenské ľudové zvyky na Luciu
Sviatok svätej Lucie patril k najmagickejším dňom roka. Na Slovensku bol vnímaný ako čas, keď sa „láme svetlo s tmou“ a podľa tradícií boli zlé sily najsilnejšie. Preto ľudia dodržiavali množstvo ochranných a očistných rituálov.
1. Zákazy prác
Najprísnejšie zákazy sa týkali žien:
- nesmelo sa prať
- šiť
- priasť
- trhať perie
Vysvetlenie má dva rozmery:
- magický (ochrana pred zlými silami)
- praktický (ženy si mali oddýchnuť uprostred najvyťaženejšieho obdobia roka)
2. „Lucky“ – tajomné dievčatá v bielom
V predvečer Lucie chodievali po slovenských dedinách dievčatá oblečené celé v bielom, často s tvárou poprášenou múkou.
Ich úlohou bolo:
- vymetať kúty izieb husacími brkami
- symbolicky odháňať choroby a zlé sily
- sledovať, či ženy dodržiavajú zákaz prác
Ide o dobre zdokumentovanú slovenskú tradíciu, ktorá sa vyskytovala v rôznych regiónoch – najmä na strednom a východnom Slovensku.
3. Ochranné postupy
Na Luciu sa robili aj rôzne praktiky spojené s veštením a ochranou:
- maľovanie krížikov na dvere
- výroba ochranných predmetov z dreva
- príprava tzv. „Luciiných lístkov“ či papierikov, na ktorých sa sledovali zmeny predpovedajúce charakter budúceho roka
Všetko z toho patrí do slovenského folklóru, nie do historických udalostí zo života svätice.
Prečo bola Lucia pre Slovákov taká dôležitá?
Na Slovensku bol 13. december dňom, ktorý symbolicky uzatváral čas temnoty pred zimným slnovratom. Ľudia verili, že v tento deň je potrebné:
- očistiť domácnosť
- zabezpečiť zdravie rodiny
- chrániť sa pred chorobami a nešťastím
- zastaviť práce, ktoré „rozpletajú“ niť života, čo sú krajčírske a pradiarske práce
Práve preto je Lucia aj patrónkou týchto ženských remesiel.
