Otázka bielych Vianoc patrí na Slovensku k stáliciam decembra. Každý rok sa opakuje rovnaké očakávanie – príde sneh aj do nížin, alebo sa Vianoce opäť ponesú v znamení dažďa a blata? Dlhodobé meteorologické údaje zo Slovenska však hovoria pomerne jasne.
Biele Vianoce v nížinách sú na Slovensku skôr výnimkou
Podľa historických záznamov platí, že snehová pokrývka na Štedrý deň sa v nížinách Slovenska vyskytuje len zriedkavo. Oblasti ako Podunajská nížina, Východoslovenská nížina či veľké mestá v nižších polohách majú len nízku pravdepodobnosť snehu priamo na Vianoce.
Naopak, v horských a podhorských oblastiach – najmä v regiónoch Tatier, Oravy, Kysúc či Horehronia – je výskyt snehu na Štedrý deň podstatne častejší. Rozhodujúcim faktorom je nadmorská výška, ktorá výrazne ovplyvňuje teploty aj typ zrážok.
Prečo sa práve okolo Vianoc často objavuje oteplenie?
Meteorológovia na Slovensku dlhodobo popisujú jav známy ako vianočná obleva. Ide o situáciu, keď sa do strednej Európy, vrátane Slovenska, dostáva teplejší a vlhší vzduch od juhozápadu alebo západu.
Tento typ cirkulácie je v zime bežný a často spôsobuje:
- nárast teplôt nad bod mrazu
- topenie snehu najmä v nížinách
- dážď alebo mrholenie namiesto sneženia
Nejde o nič výnimočné – podobný priebeh počasia sa v druhej polovici decembra na Slovensku opakuje dlhodobo a potvrdzujú ho aj historické merania.
Dá sa počasie na Vianoce presne predpovedať?
Z meteorologického hľadiska platí jednoznačne: presnú podobu vianočného počasia nemožno s istotou určiť niekoľko týždňov vopred. Aj tie najpresnejšie numerické modely dokážu spoľahlivo predpovedať počasie najmä na niekoľko dní dopredu.
Aj odborníci zo Slovenský hydrometeorologický ústav opakovane upozorňujú, že:
- dlhodobé výhľady ukazujú len všeobecný trend
- o tom, či bude na Vianoce snežiť alebo pršať, často rozhodujú posledné dni pred sviatkami
- malé zmeny v prúdení vzduchu môžu výrazne zmeniť výslednú situáciu
Ako zvyčajne vyzerá počasie medzi sviatkami a na prelome rokov?
Z dlhodobých štatistík zo Slovenska vyplýva, že obdobie medzi Vianocami a Novým rokom býva často chladnejšie než samotný Štedrý deň. Typické sú najmä:
- nočné mrazy
- dni bez výrazných zrážok
- vznik poľadovice pri kolísaní teplôt okolo nuly
V nížinách sa v tomto období často vyskytujú tzv. holomrazy, teda mrazy bez súvislej snehovej pokrývky, zatiaľ čo horské oblasti si udržiavajú stabilnejšie zimné podmienky.
Pranostiky ako súčasť tradície, nie predpovede
K Vianociam sa viaže množstvo ľudových pranostík, napríklad:
Ak je na Štedrý deň jasná noc, bude dobrá úroda.
Tieto výroky však treba vnímať ako súčasť kultúrnej tradície, nie ako vedecké predpovede. V minulosti predstavovali snahu našich predkov porozumieť prírodným cyklom na základe pozorovania.
Čo môžeme o počasí na slovenské Vianoce tvrdiť s istotou
✔️ V nížinách Slovenska sú biele Vianoce skôr výnimočné
✔️ Vo vyšších a horských oblastiach je sneh výrazne pravdepodobnejší
✔️ Obleva okolo Vianoc je na Slovensku bežný jav
✔️ Presné sviatočné počasie sa nedá určiť s veľkým predstihom
✔️ Záver roka býva často chladnejší než samotné Vianoce
