Erupcia supervulkánu Toba na ostrove Sumatra, ku ktorej došlo približne pred 74 000 rokmi, patrí medzi najväčšie sopečné udalosti za celé dejiny Zeme. Jej následky boli dramatické, no najnovší výskum ukazuje, že niektoré populárne tvrdenia o takmer úplnom vyhynutí ľudí sú prehnané. V skutočnosti bola situácia zložitá — no zároveň prekvapivo rozmanitá podľa toho, kde ľudia žili.
Video – Výbuch sopky Toba: Jedna z najväčších katastrof na Zemi
Jedna z najväčších erupcií v histórii
Najmladšia erupcia Toba uvoľnila do atmosféry obrovské množstvo popola a aerosólov. Tie dokázali na istý čas znížiť množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Mnohé vedecké modely predpokladajú, že následné ochladenie mohlo trvať niekoľko rokov, hoci jeho presná intenzita ostáva predmetom výskumu.
Je však isté, že v blízkych regiónoch bolo prostredie ťažko postihnuté: popol pokryl rozsiahle územia, dopadol na rastliny, zvieratá aj vodné zdroje a výrazne narušil ekosystémy. Kyslé dažde v okolí vulkánu zrejme zhoršili situáciu ešte viac.
Bola erupcia skutočne hrozbou pre celé ľudstvo?
Dlhé roky sa šírila teória, že Toba spôsobila dramatické zníženie populácie ľudí na celom svete a vytvorila tzv. „genetické úzke hrdlo“. Nové výskumy však ukazujú, že tento scenár je veľmi nepravdepodobný.
Genetické analýzy dnešných ľudí nepreukazujú jednoznačný dôkaz, že by sa populácia Homo sapiens v tom období znížila na extrémne malé číslo. Archeologické náleziská zo vzdialených oblastí zároveň dokazujú, že ľudia prežívali a pokračovali v bežných aktivitách aj po erupcii.
Prežívanie záviselo od regiónu
Erupcia určite znamenala pre mnohé spoločenstvá ťažkú skúšku. Nešlo však o jednotnú globálnu katastrofu, ale skôr o mozaiku rôznych dopadov:
- v južnej Afrike a vo východnej Afrike existujú jasné dôkazy o kontinuite osídlenia – ľudia tam žili pred erupciou aj po nej, bez výrazného prerušenia
- v Indii a juhovýchodnej Ázii, teda bližšie k samotnej Tote, archeologické nálezy ukazujú, že miestne komunity taktiež prežili a používali podobné nástroje ako pred erupciou
- niektoré ekosystémy boli vážne narušené, najmä tam, kde dopadlo veľké množstvo popola
Ľudia sa však dokázali rýchlo prispôsobiť. V niektorých oblastiach došlo k zmenám nástrojov či spôsobov získavania potravy, čo svedčí o ich vysokej flexibilite.
Čo dnes vieme a čo ešte nie
Vedci sa zhodujú v tom, že:
- Toba bola obrovská erupcia s regionálne katastrofálnymi dôsledkami
- výrazne ovplyvnila klímu, aj keď presný rozsah a trvanie ochladenia zatiaľ nemožno úplne presne určiť
- ľudia v rôznych častiach sveta situáciu zvládli rôznymi spôsobmi a ich populácie neboli zdecimované globálne
V súčasnosti prebieha ďalší výskum sopečných usadenín a starých sedimentov, ktoré môžu objasniť, ako veľmi sa klíma zmenila a aký presný vplyv mal výbuch na ľudské spoločenstvá. Spojenie nových archeologických nálezov, klimatických modelov a genetických analýz postupne skladá realistickejší obraz — a ten nenaznačuje úplné zúfalstvo, ale skôr fascinujúcu schopnosť človeka prispôsobiť sa aj extrémnym podmienkam.
