Ako pomôcť človeku, ktorý smúti? Tieto vety nikdy nepoužívajte. Bolesť by ste len prehĺbili

V dnešnej spoločnosti sa o smrti a smútku hovorí len zriedka. Smrť sa stala témou, ktorá je pre mnohých nepríjemná – a preto často nevieme, ako sa zachovať, keď niekto z nášho okolia stratí blízkeho. Máme hovoriť, alebo radšej mlčať? Ísť kondolovať, alebo nechať človeka osamote? Strach, že povieme niečo nevhodné, nás neraz paralyzuje.

Pravdou však je, že úplné mlčanie alebo vyhýbanie sa smútiacemu môže jeho bolesť ešte prehĺbiť. Odborníci sa zhodujú, že človek v smútku potrebuje cítiť blízkosť, pochopenie a bezpečný priestor, kde môže hovoriť o svojich pocitoch. Nie veľké slová, ale tichá prítomnosť a úprimný záujem pomáhajú najviac.

Video: Ako pomôcť pozostalým?

Vyhýbame sa smrti, no tým škodíme

Psychológovia upozorňujú, že mnohí z nás sa tvária, akoby sa nič nestalo – nehovoria o zosnulom, nevyjadrujú sústrasť, radšej zmenia tému. Smútiaci človek tak zostáva sám so svojím žiaľom. Pritom práve otvorený a citlivý rozhovor je to, čo mu môže pomôcť.

„Ľudia sa často boja povedať niečo nesprávne, a preto radšej nepovedia nič,“ vysvetľuje odborníčka Adriana Kábová z tímu Pohrebných sprievodcov. „Lenže ticho a odstup môžu byť pre smútiaceho ešte bolestivejšie než neobratná veta.“

Podľa nej je dôležité zostať aktívny a nenechať smútiaceho osamote. Stačí obyčajný prejav účasti – zavolať, zastaviť sa, ponúknuť pomoc. V minulosti bolo úplne bežné, že ľudia z komunity prišli pozostalým pomôcť s domácnosťou či prípravou pohrebu. „Moja babička, keď niekto v dedine zomrel, upiekla koláč, išla rodine kondolovať a spýtala sa, s čím môžu pomôcť. Niekedy len sadla, vypila kávu a plakala spolu s nimi,“ spomína Kábová.

Takéto prejavy solidarity a empatie podľa psychológov zlepšujú psychické zvládanie smútku – človek sa necíti opustený, cíti, že v bolesti nie je sám.

Čo povedať – a čo radšej nie

Niektoré vety môžu pôsobiť upokojujúco, iné však spôsobujú presný opak.
Podľa psychologických odporúčaní platí nasledovné:

Vhodné a úprimné vyjadrenia

• „Úprimnú sústrasť.“ – krátke, ale plne postačujúce, ak je vyslovené s citom.
• „Je mi to veľmi ľúto.“ – jednoduché, ale úprimné slová, ktoré nebagatelizujú bolesť.
• „Som tu pre teba, ak budeš potrebovať.“ – dáva najavo podporu bez nátlaku.
• Ak je vzťah blízky, objatie bez slov môže mať väčší účinok než dlhý prejav.

Vety, ktorým sa treba vyhnúť

• „Čas všetko zahojí.“ – čas síce môže bolesť zmierniť, ale v tej chvíli to znie necitlivo.
• „Buď silný / silná.“ – núti človeka potláčať emócie, čo je škodlivé.
• „Neplač.“ – plač je prirodzenou súčasťou smútku a má terapeutický účinok.
• „Aspoň už netrpel.“ – hoci dobre mienené, môže to znieť ako zľahčovanie straty.
• A najmä: nikdy nehovorte rodičom, ktorí stratili dieťa, „ste ešte mladí, budete mať ďalšie“ alebo „buďte radi, že máte ešte jedno“ – psychológovia sa zhodujú, že ide o extrémne necitlivé a traumatizujúce výroky.

Neriešte, neporovnávajte, len počúvajte

Najväčšou pomocou pre človeka v smútku je aktívne načúvanie.
Neporovnávajte jeho bolesť so svojou, nehovorte: „viem, ako sa cítiš“ – lebo neviete. Každý prežíva smútok inak.

Dajte mu priestor rozprávať sa, ak chce, alebo mlčať, ak potrebuje ticho.
Už len to, že môže svoje myšlienky vysloviť nahlas, pomáha jeho psychike spracovať šok a stratu.

Podľa odborníkov (napr. Centra pre zvládanie straty a smútku) má zdieľanie pocitov a spomienok pozitívny vplyv na proces prijímania smrti blízkeho.

Pomoc nemusí byť len slovná

Ak chcete urobiť niečo konkrétne, ponúknite praktickú pomoc – napríklad vybaviť nákup, vyzdvihnúť deti zo školy, pomôcť s organizáciou pohrebu. Smútiaci človek často nemá silu riešiť bežné veci, a tak mu aj drobné skutky môžu uľahčiť dni po strate.

Ak však odmietne – rešpektujte to. Nie každý je pripravený prijať pomoc okamžite. Dajte mu len vedieť, že ste k dispozícii, keď bude pripravený.

Ticho, prítomnosť a súcit sú viac než slová

Smútok nemožno „opraviť“ vetou ani gestom. Ale dá sa zmierniť ľudskosťou.
Byť nablízku, vypočuť, nechať človeka plakať – to všetko sú skutočné prejavy súcitu.

Ako hovoria psychológovia: „Smútiaci nepotrebuje niekoho, kto jeho bolesť vysvetlí. Potrebuje niekoho, kto ju uniesie s ním.“