To, o čom väčšina nadšencov s detektorom kovov iba sníva, sa v Dolnom Sasku stalo skutočnosťou. Na nenápadnom poli pri dedinke Borsum narazil mladý muž na nález, ktorý by mohol pokojne skončiť v dejinách archeológie. Objavil rímsky poklad z 1. storočia nášho letopočtu – no namiesto oslavy nasledovali roky mlčania.
Nečakaný signál a objav, ktorý mu vyrazil dych
Písal sa rok 2017, keď vtedy tridsaťročný muž zachytil s detektorom mimoriadne silný signál. Najskôr predpokladal, že pôjde o nejaký väčší kus železa či moderný odpad. No keď začal odkrývať zem, rýchlo pochopil, že drží v rukách niečo oveľa vážnejšie. Pred ním sa objavili lesklé úlomky kovu a o chvíľu už bolo jasné, že ide o staroveké mince.
V zemi sa ukrývalo približne 450 strieborných denárov, zlatý prsteň, niekoľko strieborných prútov a dokonca aj zlatá minca z 1. storočia n. l. – všetko spolu tvorilo mimoriadne hodnotný rímsky súbor.
Prečo mlčal? Strach z trestu
Namiesto toho, aby svoj nález nahlásil, rozhodol sa ho ukryť. V Dolnom Sasku platia prísne pravidlá pre používanie detektorov kovov a bez povolenia môže byť takáto činnosť považovaná za trestný čin. Muž sa obával obvinenia, preto poklad uložil do uzavretej nádoby a schovával ho doma takmer osem rokov. O náleze mlčal aj pred najbližšími.
Až v apríli tohto roka sa odhodlal a prišiel s nádobou na policajnú stanicu v Hildesheime. Odborníci aj policajti zostali stáť v nemom úžase – pred nimi ležali predmety, ktoré môžu zásadne doplniť poznanie o rímskom pôsobení v tejto oblasti.
Prečo sa poklad objavil až po tak dlhej dobe?
Miestne médiá sa okamžite začali zaoberať otázkou, čo viedlo nálezcu k tak dlhému odkladu. Odpoveď bola jednoduchá: strach. Muž nakoniec potvrdil, že sa obával trestného stíhania.
Práve kvôli oneskorenému nahláseniu otvorila prokuratúra v Hildesheime vyšetrovanie pre podozrenie zo sprenevery. Po niekoľkých týždňoch však prípad uzavrela – trojročná premlčacia lehota už dávno vypršala, takže právny základ na stíhanie neexistoval.
Archeológovia sa vracajú na miesto nálezu
Po uzavretí prípadu sa odborníci vrátili na pole, kde bol poklad pôvodne ukrytý. Očakávali, že sa v teréne možno zachovali ďalšie drobnosti – a nemýlili sa. Systematický archeologický prieskum odhalil ďalšie mince a fragmenty, ktoré dopĺňajú celkový obraz nálezu.
Podľa špecialistov ide o jeden z najväčších rímskych strieborných súborov, aký sa v Dolnom Sasku doposiaľ našiel. Každý predmet je cenným kúskom skladačky, ktorá pomáha pochopiť život v období raného rímskeho cisárstva.
Čo všetko môžu mince prezradiť
Odborníci v súčasnosti skúmajú nielen samotné mince a šperky, ale aj vrstvy pôdy či koróziu kovov. Tieto nenápadné detaily často odhalia viac, než by sa zdalo – napríklad či bol poklad uložený naraz alebo postupne, alebo komu mohol patriť.
Mince môžu prezradiť aj pôvod svojho majiteľa. Podľa numizmatických analýz pravdepodobne pochádzajú z obdobia, keď Rím rozširoval svoj vplyv do pohraničných oblastí, udržiaval kontakty s germánskymi kmeňmi a neraz riešil spory aj zbraňami. Ide teda o významný zdroj informácií o tom, ako vyzerali vzťahy medzi dvoma odlišnými svetmi – rímskou civilizáciou a germánskymi osadami.
Čo bude s pokladom ďalej
Podľa zákonov Dolného Saska patria významné archeologické nálezy štátu aj nálezcovi. V praxi to znamená, že po dokončení odborných analýz sa poklad rozdelí medzi obe strany, hoci presná forma rozdelenia zatiaľ nie je jasná.
Múzeá v regióne už prejavili veľký záujem vystaviť aspoň časť pokladu – strieborné denáre, zlatý prsteň či hmotné strieborné prúty by mohli vytvoriť mimoriadne atraktívnu expozíciu venovanú kontaktom medzi Rímom a germánskymi kmeňmi.
Príbeh muža z Borsumu je ako napísaný pre dobrodružný román – náhoda, strach, nečakané bohatstvo a veľké otázniky nad tým, ako a prečo sa poklad dostal do zeme. Hoci ide „len“ o súbor starovekých mincí, odborníci to vnímajú inak. Každá minca nesie kus histórie a spolu môžu vytvoriť ucelený obraz života a napätých vzťahov na hranici Rímskej ríše.
