Amiši sú konzervatívna kresťanská skupina, ktorá vznikla v Európe v 17. storočí a dnes žije najmä v USA a Kanade. Sú známi tým, že odmietajú väčšinu moderných technológií a vedú jednoduchý život zameraný na rodinu, vieru a komunitu. Navonok pôsobia ako pokojná spoločnosť oddelená od vonkajšieho sveta. Ich každodenný život však riadia prísne pravidlá, ktorých porušenie môže mať vážne následky.
Amišské komunity bez mýtov: pravidlá, tresty a prečo sa mlčí
Ordnung: pravidlá každodenného života
Každá amišská komunita sa riadi súborom pravidiel nazývaným Ordnung. Tieto pravidlá určujú vzhľad, oblečenie, spôsob hospodárenia, používanie techniky, ale aj správanie voči ostatným členom. Hoci detaily sa môžu líšiť medzi jednotlivými skupinami, podstata je rovnaká – udržiavať jednoduchosť, poslušnosť a jednotu.
Kto tieto normy poruší, riskuje disciplinárne opatrenia. Podľa antropológa, ktorý dlhodobo skúma amišskú kultúru, majú byť tresty nástrojom nápravy. V praxi však môžu pôsobiť veľmi tvrdo a viesť k sociálnej izolácii jednotlivca.
Meidung: sociálne vylúčenie
Jedným z najčastejších trestov je Meidung (tzv. shunning). Ide o formu vyhýbania sa človeku, ktorý sa nechce podriadiť pravidlám alebo odmieta pokánie.
Členovia rodiny s ním nesmú stolovať, komunita mu nepodáva ruku, nepozdraví ho a obmedzí sa kontakt na minimum. Tento stav môže trvať dovtedy, kým sa „hriešnik“ nerozhodne vrátiť k poslušnosti.
Pre človeka, ktorý vyrastal v uzavretej spoločnosti a je na ňu existenčne naviazaný, môže byť Meidung veľmi bolestivý.
Exkomunikácia: konečné vylúčenie
Ak člen ani po dlhšom čase neprejaví ochotu vrátiť sa k pravidlám, môže dôjsť k exkomunikácii. To znamená oficiálne vylúčenie z cirkvi a z komunity.
Takýto človek stráca možnosť prijímať sviatosti a prestáva byť súčasťou náboženského a spoločenského života. Sociológ popísal exkomunikáciu ako symbolickú smrť – človek prichádza o identitu aj budúcnosť v rámci spoločenstva.
Ticho o násilí a problémy s nahlasovaním
Najväčšou výzvou je mlčanie komunity v prípadoch kriminality. Niektoré investigatívne reportáže poukazujú na to, že v niektorých amišských osadách došlo k sexuálnemu zneužívaniu a násiliu.
Obete často čelia tlaku, aby nevolali políciu a riešili všetko iba vnútri komunity. Psychologička upozorňuje, že lojalita voči rodine a cirkvi býva silnejšia než snaha hľadať spravodlivosť.
Štúdie publikované v odborných časopisoch zároveň uvádzajú, že amišské deti môžu byť vystavené fyzickému trestaniu či zanedbávaniu, hoci to nie je pravidlom vo všetkých komunitách.
Prečo je zásah zákona zložitý
V Spojených štátoch existujú zákony, ktoré chránia deti a obete domáceho násilia. V prípade Amišov je ich presadzovanie komplikované – komunity sú uzavreté, používajú dialekt nemčiny a kontakt s úradmi minimalizujú.
Napriek tomu sa v posledných rokoch objavujú iniciatívy, ktoré majú posilniť práva obetí. Niektorí bývalí Amiši a Menoniti sa aktívne zasadzujú za právne reformy a lepšiu ochranu ľudí, ktorí sa stanú obeťami násilia.
Odchod z komunity: životná skúška
Prečo je pre mnohých Amišov také ťažké prehovoriť alebo odísť? Vylúčenie znamená stratu rodiny, práce aj spoločenskej siete. Mnohí odídení nemajú formálne vzdelanie, vodičský preukaz ani skúsenosti s fungovaním v modernom svete.
To spôsobuje, že mnohí radšej mlčia a zostávajú v komunite, aj keď trpia.
Záver: medzi vierou a ľudskými právami
Amišské komunity fungujú na princípe silnej viery, disciplíny a uzavretosti. Meidung a exkomunikácia sú oficiálne nástroje na udržanie poriadku, ale ich dôsledky môžu byť pre jednotlivcov veľmi tvrdé.
Najväčším problémom zostáva mlčanie v prípadoch násilia, keď sa náboženské normy dostávajú do konfliktu so základnými ľudskými právami. Riešenie si vyžaduje odvahu obetí, ale aj otvorenosť samotných komunít a podporu zo strany štátu.
