Antibiotiká zachraňujú životy. No spolu s nimi sa šíri aj množstvo poloprávd a mýtov, ktoré môžu ovplyvniť ich účinnosť a dokonca aj vaše zdravie. Viete, ktoré z nich sú nepravdivé a ako s antibiotikami správne narábať, aby vám skutočne pomohli?
Od neporiadku k zázraku: ako vznikla éra antibiotík
Už čoskoro uplynie sto rokov od chvíle, keď škótsky vedec Alexander Fleming náhodou objavil penicilín – objav, ktorý navždy zmenil medicínu. Fleming sa po návrate z dovolenky všimol, že na jeho nechtiac ponechaných Petriho miskách s baktériami sa okolo plesne netvorí žiadny rast. Rýchlo pochopil, že látka, ktorú pleseň vylučuje, dokáže baktérie ničiť.
Vďaka tejto „nehode“ sa v roku 1942 penicilín dostal k prvým pacientom a začala sa éra antibiotík, liekov, ktoré každý rok zachránia milióny životov. Napriek tomu sa okolo nich doteraz šíria nebezpečné mýty. Poďme si ich objasniť.
Mýtus č. 1: Antibiotiká oslabujú imunitu, najmä u detí
Tento názor medzi rodičmi stále pretrváva. Mnohí sa obávajú, že antibiotiká „rozbijú“ imunitný systém dieťaťa, preto sa im snažia vyhnúť za každú cenu. Pravda je však iná.
Správne nasadené antibiotiká nepoškodzujú imunitu zdravého človeka. Áno, môžu mierne narušiť rovnováhu črevnej mikroflóry, preto sa odporúča súčasné užívanie probiotík, ktoré podporujú obnovu prospešných baktérií v tráviacom trakte.
Nebezpečné nie sú samotné lieky, ale neliečená bakteriálna infekcia, ktorá môže spôsobiť závažné komplikácie. Zdravie ohrozuje viac choroba než liečba.
Mýtus č. 2: Keď sa mi uľaví, môžem lieky vysadiť
Toto je jedna z najčastejších chýb pacientov. Po pár dňoch užívania sa človek cíti lepšie, bolesť v krku zmizne, kašeľ ustúpi – a lieky skončia v skrinke.
Lenže baktérie, ktoré ešte v tele prežívajú, sa v takejto situácii naučia prežiť a vytvoria si odolnosť voči lieku. Nabudúce už rovnaké antibiotikum nemusí zabrať. Namiesto rýchleho uzdravenia hrozí návrat infekcie, často v ťažšej forme.
Preto vždy doberte celé balenie, aj keď sa cítite zdraví. Nie je to formalita – je to kľúč k úspešnej liečbe.
Mýtus č. 3: Je lepšie užívať ich dlhšie, aby sa infekcia určite nevrátila
Ani to nie je pravda. Ešte pred pár desaťročiami sa odporúčalo predĺžiť liečbu „pre istotu“. Dnes však vieme, že zbytočne dlhé užívanie antibiotík nemá žiadny prínos – práve naopak, zvyšuje riziko vedľajších účinkov aj rozvoja bakteriálnej rezistencie.
Správnu dĺžku liečby určí lekár podľa typu ochorenia a vášho zdravotného stavu. Ak sa jeho pokynov budete držať, liečba bude efektívna a bezpečná.
Mýtus č. 4: Bez výteru z hrdla lekár nevie, či sú antibiotiká potrebné
Nie vždy je potrebné čakať na výsledok kultivácie. Dnes lekári bežne využívajú test CRP (C-reaktívny proteín), ktorý rýchlo odhalí, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu.
Ak má pacient vysoké hodnoty CRP, pravdepodobne ide o bakteriálny pôvod choroby, pri ktorom má nasadenie antibiotík zmysel. Pri nízkej hodnote je pôvod väčšinou vírusový – a vtedy antibiotiká nezaberajú.
Výsledky CRP testu sú známe už do pár minút priamo v ambulancii. Kultivácia síce poskytne presnejšie údaje o konkrétnych baktériách a ich citlivosti, ale trvá dva až tri dni. Preto má zmysel začať liečbu podľa výsledku CRP a lekárskeho posúdenia.
Mýtus č. 5: Novšie antibiotiká sú lepšie
V medicíne to nefunguje ako pri telefónoch. Novšie neznamená automaticky lepšie.
Staré a rokmi overené antibiotiká, ako napríklad penicilín, zostávajú stále prvou voľbou pri mnohých chorobách. Sú účinné, bezpečné a telo ich dobre znáša. Novšie lieky sa používajú iba vtedy, keď tie staršie nezaberajú – často totiž majú viac vedľajších účinkov a baktérie si na ne vytvárajú odolnosť rýchlejšie.
Aj keď majú moderné antibiotiká širšie spektrum účinku, nie vždy to znamená vyššiu účinnosť. V praxi sa často ukáže, že jednoduché, staré riešenie funguje najlepšie.
Ako správne používať antibiotiká
- Užívať ich iba pri bakteriálnych infekciách, nikdy pri bežných virózach.
- Dodržiavať presné dávkovanie a dĺžku liečby.
- Neponechávať si zvyšky liekov doma „pre istotu“ a už vôbec ich nedávať iným osobám.
Ak sa vám zdajú prírodné alternatívy ako cesnak, propolis či med lákavé, pokojne ich používajte ako doplnok. Pamätajte však, že nejde o lieky s overeným množstvom účinnej látky – vážne infekcie si vyžadujú lekársku starostlivosť.
Mýtus č. 6: Čím častejšie antibiotiká užívam, tým som voči nim imúnny
Toto je zásadné nedorozumenie. Imunitu voči antibiotikám nezískava človek, ale baktérie.
Ak sa antibiotiká používajú často a nesprávne, baktérie sa im prispôsobia a liečba už na ne nezaberá. Pacient teda nie je imúnny – jeho infekcia je jednoducho ťažšie liečiteľná.
Mýtus č. 7: Reči o rezistentných baktériách sú prehnané
Žiaľ, nie sú. Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) zomrelo len v roku 2019 viac než 1,27 milióna ľudí na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami. Ak sa situácia nezmení, do roku 2050 by mohlo ísť až o 2 milióny úmrtí ročne.
Rezistencia je teda globálny problém, nie zveličovanie. Každý z nás môže prispieť k riešeniu tým, že bude antibiotiká užívať zodpovedne a len vtedy, keď sú skutočne potrebné.
Fakty verzus mýty
Pravda:
- Antibiotiká zachraňujú životy pri bakteriálnych infekciách.
- Nové neznamená lepšie – staršie a osvedčené typy sú často prvou voľbou.
- Rezistencia sa vytvára u baktérií, nie u ľudí.
Mýty:
- Antibiotiká oslabujú imunitu zdravých ľudí.
- Bez výteru z hrdla sa nedá určiť, či sú potrebné.
- Rezistencia je prehnaný problém – v skutočnosti ide o hrozbu, ktorá už teraz stojí životy miliónov ľudí.
Antibiotiká nie sú všeliek, ale ani jed. Sú mocným nástrojom modernej medicíny – no len vtedy, keď sa používajú rozumne. Dôverujte svojmu lekárovi a nenechajte sa ovplyvniť mýtmi, ktoré môžu ohroziť vaše zdravie aj zdravie ostatných.
