Smrť je okamih, keď sa v tele zastavia všetky životné procesy – ale množstvo chemických a biologických zmien sa tým ešte len začína. Rozklad ľudského tela prebieha v presných, dobre popísaných fázach. Rýchlosť aj priebeh závisia od prostredia, teploty, prístupu kyslíka či hmyzu. Nižšie nájdete vedecky overený popis toho, čo sa s telom deje od prvej minúty až po roky po úmrtí.
1. Fáza: Autolýza (samotrávenie)
Začína minúty až hodiny po smrti.
Po zastavení krvného obehu bunky prestávajú dostávať kyslík. Preto odumierajú a vnútorné enzýmy začnú rozkladať vlastné tkanivá. Proces sa začína v orgánoch, ktoré sú bohaté na enzýmy alebo vodu – typicky pečeň, pankreas a mozog.
Zároveň mizne všetko svalové napätie. Telo je krátko po smrti ochabnuté, kým postupne neprejde do posmrtného stuhnutia (rigor mortis), ktoré dosahuje maximum okolo 12–24 hodín.
Po uvoľnení svalov prestanú fungovať aj zvierače, preto môžu uniknúť moč a stolica. Forenzná medicína to považuje za bežný a fyziologický jav.
2. Fáza: Nástup hmyzu
Ak je telo vystavené okoliu, muchy (hlavne z čeľade mäsiarkovitých a modlivkovitých múch) dokážu priletieť v priebehu minút až hodín.
Kladú vajíčka do vlhkých miest:
- oči
- nos
- ústa
- otvorené rany
Larvy (červy) sa liahnu do 24 hodín a stávajú sa jedným z hlavných faktorov rozkladu v nasledujúcich dňoch.
Tento krok je vedecky presne zdokumentovaný forenznou entomológiou a slúži aj na odhad času smrti.
3. Fáza: Nadúvanie (bloating)
Začína približne 2–3 dni po smrti.
Črevné baktérie bez kontroly imunity produkujú plyny:
metán, sírovodík, oxid uhličitý, amoniak.
Tieto plyny sa hromadia v brušnej dutine a spôsobujú viditeľné zväčšenie brucha.
V tejto etape môže dochádzať aj k:
- zvýrazneniu zápachu
- prenikaniu tekutín cez ústa, nos alebo konečník
- sfarbeniu kože do zelených a purpurových odtieňov
Toto všetko sú normálne prejavy bakteriálneho rozkladu.
4. Fáza: Aktívny rozklad (active decay)
3.–10. deň po smrti (v závislosti od podmienok).
Tlak plynov sa znižuje, preto telo „spľasne“.
Larvy hmyzu a baktérie rozkladajú mäkké tkanivá veľmi rýchlo.
Typické javy:
- miznú vnútorné orgány, najmä tie najmäkšie
- koža sa oddelí od podkladu
- larvy spotrebujú väčšinu svalovej hmoty
- vzniká intenzívny zápach spôsobený zlúčeninami síry a mastnými kyselinami
Prebieha tu najrýchlejšia strata telesnej hmotnosti – aj viac než 50 %.
5. Fáza: Pokročilý rozklad (advanced decay)
Po 10–30 dňoch.
Hmyz, ktorý sa živí mäkkými tkanivami, postupne mizne, pretože zdroj potravy je vyčerpaný.
Zostávajú:
- šľachy
- chrupavky
- zvyšky kože
- kosti
Telo sa výrazne splošťuje a tmavne. Pôda pod telom môže byť obohatená o živiny (dusík, fosfor), čo je reálne vedecké pozorovanie pri tzv. taphonomických štúdiách.
6. Fáza: Kostra a suchý rozklad
Mesiace až roky po smrti.
To, ako dlho zostane kostra zachovaná, závisí od prostredia:
- v teplom a vlhkom podnebí miznú zvyšky mäkkých tkanív veľmi rýchlo
- v suchu alebo chlade sa môže proces výražne spomaliť
- vo vode sa rozklad riadi úplne iným tempom
Kosti sa začínajú rozpadávať v priebehu niekoľkých rokov až desaťročí.
Slnko ich na povrchu môže vybieliť, no ak sú pochované v zemi, prebieha ich mineralizácia a postupný rozpad.
V bežných podmienkach sa kostra v pôde rozpadne približne za 10–50 rokov – podľa zloženia pôdy, vlhkosti a prítomnosti mikroorganizmov.
Reálny časový rámec rozkladu
Presný priebeh závisí od prostredia, ale pre prirodzené podmienky platí:
- 1 deň: začiatok autolýzy, príchod hmyzu
- 2–6 dní: nadúvanie, intenzívny zápach
- 1–3 týždne: aktívny rozklad, miznú orgány
- 1 mesiac: zostávajú najmä kosti, chrupavky, šľachy
- roky: rozpad kostí
- 10–50 rokov: úplné zaniknutie kostry v pôde
Toto sú údaje, ktoré používajú forenzní experti pri určovaní času smrti.
