Posledná rozlúčka býva pre rodinu a blízkych veľmi náročná. V tejto situácii ľudia väčšinou nepremýšľajú nad tým, čo sa s rakvou a telom deje po tom, čo obrad skončí. Keďže sa však na Slovensku aj v Česku kremácia stala najčastejšou formou pohrebu, prirodzene vzniká množstvo otázok. A veľa z toho, čo sa medzi ľuďmi traduje, nie je úplne pravda.
VIDEO: Reportáž z krematória
Ak si chce niekto urobiť konkrétnejšiu predstavu o tom, ako vyzerá zázemie krematória a celý proces v praxi, môže si pozrieť videoreportáž z prostredia krematória:
Moderné krematóriá majú prísne pravidlá, jasne dané technologické postupy a legislatívne podmienky, ktoré zabezpečujú dôstojnosť aj bezpečnosť celého procesu.
Nasledujúce informácie vychádzajú zo štandardnej praxe krematórií v SR a ČR a sú fakticky overené.
Identifikácia zosnulého je prísne kontrolovaná od začiatku až do konca
Aby sa zabránilo akejkoľvek zámene, telo zosnulého je po prijatí do krematória jednoznačne identifikované. Používajú sa:
- papierové identifikačné údaje (uvádzajú meno, dátum narodenia/dátum úmrtia)
- nerozbitný kovový štítok, ktorý sprevádza telo počas celej kremácie
Kovový identifikátor sa vkladá aj k popolčeku do urny. Je to povinný bezpečnostný prvok používaný takmer vo všetkých krematóriách v Európe.
Rakva po obrade nejde priamo do pece
Hoci si to mnohí myslia, pec sa nenachádza hneď za oponou v obradnej sieni.
Po ukončení obradu sa rakva presunie do technického zázemia, väčšinou výťahom alebo prepravnou dráhou. K samotnej kremácii dochádza podľa vyťaženia prevádzky:
- niekedy v ten istý deň
- inokedy o deň či dva neskôr
Telo sa však neskladá ani neprekladá – do pece ide v rovnakej rakve, v akej bolo prijaté.
Kremácia trvá približne 60 až 120 minút
Presný čas závisí od viacerých faktorov:
- typu rakvy (drevo horí rýchlejšie než robustnejší materiál)
- hmotnosti zosnulého
- aktuálnej teploty pece (bežne 800–1 000 °C)
- technologických parametrov konkrétneho krematória
Telo sa vždy kremuje v rakve a v oblečení, ktoré mu obliekli pracovníci pohrebnej služby alebo rodina určila pred obradom.
Predmety, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť, sa odstraňujú
Pracovníci krematória sú povinní z rakvy odstrániť predmety, ktoré by pri vysokých teplotách mohli:
- poškodiť pec
- spôsobiť chemickú reakciu
- vybuchnúť
- alebo uvoľniť nebezpečné látky
Najčastejšie ide o:
- batérie a elektroniku
- kovové alebo plastové predmety neznámeho pôvodu
- väčšie dekorácie
- sklo
Fotografie či drobné predmety sa neodstraňujú vždy – záleží na materiáli a interných pravidlách krematória.
Zlaté zuby sa nevyberajú – ide o dávno prekonaný mýtus
Zosnulému sa neodstraňujú zlaté zuby, šperky ani iné časti tela. Nebolo by to etické, ani legálne. Počas kremácie sa väčšina kovov roztaví alebo zostane v zvyškoch a po skončení procesu sa oddelí.
Implantáty a náhrady: ako skončia po kremácii?
Dnešná medicína používa množstvo implantátov – kov, keramiku, plast aj silikón. Kremácia s nimi počíta:
- kovové implantáty sa po vychladnutí oddelia a odovzdávajú firme na ekologickú likvidáciu
- silikónové implantáty sa pri vysokých teplotách roztavia
- plastové časti väčšinou zaniknú pôsobením tepla
Legislatíva umožňuje len ekologickú likvidáciu, nie opätovné použitie.
Po kremácii nasleduje kremulácia – rozomletie kostného materiálu
Po ukončení spaľovania zostanú kostné fragmenty a zvyšky minerálov. Tie sa vložia do prístroja nazývaného kremulátor, ktorý ich rozomelie na jemný popol. Až tento výsledný materiál sa ukladá do urny.
Vždy sa spolu s popolom vloží aj kovový identifikačný štítok.
Ako môžete naložiť s urnou – a čo dovoľuje zákon
Po prevzatí urny, ktorá má byť pevne uzavretá a riadne označená, môžete popol uložiť:
- do hrobu
- do kolumbária
- na rozptylovej lúčke
- na inom mieste v prírode so súhlasom majiteľa pozemku alebo správcu toku
Je pravda, že urnu môžete mať aj doma – zákon to nezakazuje. Odborníci však upozorňujú, že dlhodobé uchovávanie urny v domácnosti môže niektorým ľuďom sťažiť proces smútenia.
Mnohé predstavy, ktoré sa medzi ľuďmi šíria, vychádzajú z minulosti alebo nepochopenia procesu. Moderné krematóriá však fungujú podľa presných technických a etických štandardov. Pre pozostalých môže byť upokojujúce vedieť, že telo ich blízkeho prechádza celým procesom dôstojne, bez manipulácií či neetických zásahov.
