Zaspávanie nie je okamih, ktorý by bolo možné presne oddeliť od bdelosti. Podľa súčasných neurovedeckých poznatkov ide o plynulý prechod, počas ktorého mozog mení svoju aktivitu, rytmus aj spôsob spracovania informácií. V tejto fáze sa môžu objaviť krátke halucinácie, záblesky fantázie aj tvorivé myšlienky, ktoré mnohí ľudia poznajú z osobnej skúsenosti.
Video: superspln a spánok – keď príroda mení náš nočný rytmus
Hypnagogia: stav na hranici medzi realitou a snom
Úplne prvá fáza zaspávania sa odborne nazýva hypnagogia. Ide o prechodný stav medzi bdelosťou a spánkom, v ktorom človek ešte vníma okolie, no zároveň už dochádza k zmenám v mozgových sieťach.
V tejto fáze je bežné, že sa objavia:
- krátke vizuálne obrazy (tzv. hypnagogické halucinácie)
- jednoduché zvukové vnemy
- pocit pádu alebo trhnutia tela
- rýchle, nelogické predstavy
Tieto javy sú normálne a neuroveda ich považuje za prirodzený znak prechodu mozgu do spánkového režimu.
Čo sa mení v mozgu počas zaspávania
Hoci výskum stále prebieha, vieme o niekoľkých dobre zdokumentovaných zmenách:
1. Spomaľovanie mozgových rytmov
EEG zaznamenáva prechod od rýchlych beta vĺn (typických pre bdelosť) k pomalším alfa a theta vlnám.
2. Znižovanie citlivosti na podnety
Mozog postupne obmedzuje spracovanie vonkajších informácií – preto človek menej reaguje na zvuk či svetlo.
3. Mierny pokles aktivity niektorých oblastí
Najmä oblastí, ktoré počas dňa riadia cieľavedomé myslenie a plánovanie.
Nie je však presne definované, v akom poradí sa jednotlivé časti mozgu „vypínajú“ – to bol v pôvodnom článku skôr populárno-náučný zjednodušený opis.
Kreativita počas prechodu do spánku: výskumy potvrdzujú súvislosť
Hypnagogická fáza sa spája s tvorivosťou už dlho. Moderné vedecké štúdie ukazujú, že:
- krátke zotrvanie vo fáze N1 (najľahšia fáza spánku) môže podporiť hľadanie kreatívnych riešení,
- niektoré experimenty preukázali, že ľudia prebudení z tejto fázy sú úspešnejší v úlohách, ktoré vyžadujú nápadité myslenie.
Tieto výsledky priniesli výskumné tímy. Neznamená to, že efekt funguje u každého rovnako, ale súvislosť medzi prechodovým stavom a kreativitou má experimentálnu podporu.
Hypnagogické zážitky: prečo ich vidíme a počujeme
Krátke záblesky obrazov či zvukov vznikajú kombináciou:
- prebiehajúcej senzorickej aktivity
- uvoľnenia logickej kontroly
- prechodu mozgu do synchronizovanejších rytmov
Podľa niektorých štúdií sa do týchto predstáv môžu premietať aj spomienky alebo zážitky z predošlého dňa.
Prečo poruchy spánku často súvisia s prechodovými stavmi
Viaceré spánkové poruchy vznikajú v momentoch, keď zlyhá hladký prechod medzi fázami:
Spánková paralýza
Vedomie sa prebudí, ale svaly zostávajú dočasne zablokované. Ide o známu a dobre preskúmanú poruchu.
Insomnia
Človek má problém prejsť zo stavu bdelosti do uvoľneného stavu, ktorý je potrebný na nástup spánku.
Námesačnosť
Motorické oblasti mozgu sú aktívne, hoci mozog je stále v hlbokom spánku. Je to preukázaná forma parasomnie.
Paradoxná insomnia
Pacient má pocit, že nespal, aj keď merania ukazujú, že spánok prebehol. Ide o psychofyziologickú poruchu, nie o chybu v meraní.
Tieto stavy sa podľa spánkových špecialistov skutočne spájajú s narušením prechodu medzi fázami, hoci príčiny bývajú rôzne.
Ako prebieha prebudenie
Prebúdzanie býva rýchlejšie než zaspávanie, ale rovnako prebieha postupne. Niektoré štúdie popisujú fenomén pomalého prebúdzania („sleep inertia“), pri ktorom človek zostáva určitý čas spomalený a menej sústredený. Ide o vedecky overený jav.
Prečo vedci uvažujú o novej definícii spánku
Moderné EEG a fMRI výskumy ukazujú, že hranica medzi snom a bdením nie je taká ostrá, ako sa kedysi myslelo. V experimentoch sa opakovane stáva, že:
- ľudia popisujú snové predstavy v čase, keď EEG ešte vykazuje bdelosť
- alebo si nepamätajú sny, hoci mozgová aktivita naznačuje, že snívali
Čoraz viac odborníkov preto tvrdí, že spánok nie je binárny jav, ale kontinuum stavov, ktoré na seba nadväzujú.
