Pri rozhovore s niekým si zrejme všímate, kam smeruje jeho pohľad. Niektorí ľudia udržiavajú očný kontakt s ľahkosťou, iní sa mu vyhýbajú. A keď sa vám niekto dlhšie pozerá priamo do očí, môžete cítiť isté napätie alebo zneistenie. Nie je to však nič nezvyčajné – očný kontakt je totiž jedným z najdôležitejších prvkov neverbálnej komunikácie a psychológovia mu pripisujú množstvo významov.
Video (YouTube): Ako zistíte, že sa niekomu páčite
Pohľad ako forma komunikácie
Očný kontakt je prirodzený spôsob, ako si ľudia odovzdávajú informácie bez slov. Výskumy v oblasti sociálnej psychológie ukazujú, že pohľad do očí pomáha vyjadrovať záujem, pozornosť, úprimnosť aj rešpekt. Naopak, ak sa mu niekto zámerne vyhýba, môže to signalizovať neistotu, hanblivosť alebo aj nedôveru – hoci to nie je pravidlom.
Väčšina odborníkov sa zhoduje, že počas bežného rozhovoru je vhodné udržiavať očný kontakt približne 50 až 60 % času. Dlhší pohľad už pôsobí intenzívnejšie a jeho vnímanie závisí od kontextu – inak ho vnímame v práci, inak medzi priateľmi alebo partnermi.
Čo vyjadruje uprený pohľad?
Podľa psychológov môže uprený pohľad znamenať viacero vecí – od záujmu cez rešpekt až po sebavedomie. Záleží na situácii aj na osobnosti človeka.
- V profesionálnom prostredí býva pevný očný kontakt často spájaný so sebaistotou, otvorenosťou a dôveryhodnosťou. Človek, ktorý vás pri rozhovore vníma priamo, dáva najavo, že vás berie vážne.
- Medzi blízkymi osobami môže dlhší pohľad signalizovať náklonnosť, záujem, empatiu či emocionálne spojenie.
- Pri konfliktoch alebo napätých situáciách sa rovnaký pohľad môže zmeniť na prejav dominance alebo snahy presadiť sa.
Psychológovia však zdôrazňujú, že význam pohľadu nemožno interpretovať univerzálne. Každý človek má iný prah komfortu a to, čo je pre jedného prejav pozornosti, môže byť pre iného nepríjemné.
Keď pohľad pôsobí nepríjemne
Niekedy môže dlhý, neodtrhnuteľný pohľad vyvolať dojem manipulácie alebo snahy o kontrolu. Ide o jav, ktorý sa v psychológii označuje ako „invazívny očný kontakt“ – teda situácia, keď niekto prekračuje osobné hranice druhého človeka.
Niektorí ľudia to robia nevedome – napríklad preto, že sa snažia pôsobiť presvedčivo alebo chcú mať rozhovor pod kontrolou. Iní to môžu využívať vedome, aby vyvolali tlak. Odborníci preto odporúčajú všímať si, ako sa pri pohľade cítite:
- Ak vo vás vyvoláva nepohodlie, úzkosť alebo napätie, ide o signál, že druhý človek zrejme prekračuje vaše osobné hranice.
- Ak naopak cítite istotu a pokoj, pohľad pravdepodobne vyjadruje záujem a rešpekt.
Kedy pohľad posilňuje vzťah?
V pozitívnom zmysle je očný kontakt dôležitým nástrojom budovania dôvery. Psychológovia potvrdzujú, že ľudia, ktorí sa pozerajú do očí, pôsobia sympatickejšie, otvorenejšie a presvedčivejšie. V terapii, pri výchove detí aj vo vzťahoch je pohľad kľúčom k pocitu pochopenia a bezpečia.
Ak sa vám napríklad terapeut alebo lekár pozerá do očí, dáva vám tým najavo, že vás počúva a berie vaše slová vážne. Rovnako aj v partnerstve dlhší pohľad zvyšuje pocit blízkosti a vzájomného porozumenia.
Kultúrne rozdiely
Nie všade na svete však platia rovnaké pravidlá. V niektorých kultúrach (napríklad v Japonsku či Kórei) sa dlhý pohľad do očí môže považovať za neúctivý alebo príliš osobný. Naopak, v západných krajinách je považovaný za normu a znak úprimnosti. Preto je dôležité zohľadniť aj kultúrne pozadie človeka, s ktorým komunikujete.
Záver
Očný kontakt je mocný nástroj neverbálnej komunikácie – no jeho význam nikdy nie je jednoznačný. Môže vyjadriť dôveru, rešpekt, lásku, ale aj napätie či túžbu po kontrole. Všetko závisí od situácie, vzťahu a osobnosti ľudí, ktorí sa na seba pozerajú.
Ako hovoria psychológovia, „oči sú zrkadlom duše“ – ale to, čo v nich vidíme, závisí aj od nás.
