V južnej Číne sa nachádzajú jedny z najpozoruhodnejších archeologických lokalít na svete – drevené rakvy umiestnené vysoko na skalných stenách. Tento neobvyklý spôsob pochovávania fascinoval cestovateľov aj vedcov celé stáročia. Až moderné genetické výskumy však umožnili priblížiť sa k odpovedi na otázku, kto túto tradíciu vytvoril a ako sa rozšírila.
Nedávno publikovaná genomická štúdia, ktorú realizoval tím odborníkov z Čínskej akadémie vied, priniesla výrazný posun v chápaní pôvodu týchto tzv. nebeských hrobov.
Genetické analýzy odhalili priamu spojitosť s dnešným obyvateľstvom
Vedci analyzovali DNA:
- jedenástich jedincov pochovaných vo visiacich rakvách v provinciách Jün-nan a Kuang-si
- ďalších štyroch jedincov z príbuzných pohrebných lokalít v severozápadnom Thajsku
- a tridsiatich príslušníkov súčasného etnika Bo
Výsledky ukázali, že dnešní príslušníci tohto etnika zdieľajú 43 až 79 percent genetickej výbavy so starovekými jedincami z visiacich rakiev v oblasti Čao-tchung. Ide o prvý jednoznačný genetický dôkaz, ktorý potvrdzuje dlhodobé ústne tradície, podľa ktorých malo toto etnikum pochádzať priamo od pôvodných staviteľov neobvyklých pohrebísk.
Dnes má toto etnikum už len niekoľko tisíc členov, no geneticky nadväzuje na populáciu, ktorá rituál praktizovala pred tisíckami rokov.
Pôvod rituálu siaha k juhovýchodnému čínskemu pobrežiu
Archeologické dôkazy ukazujú, že najstaršie známe „nebeské pohrebiská“ sa nachádzajú v pohorí Wu-i v provincii Fu-ťien. Datované sú približne 3 445 až 3 370 rokov do minulosti.
Genetické dáta naznačujú, že ľudia, ktorí tam boli pochovávaní, boli príbuzní s neolitickými komunitami juhovýchodnej Číny, ktoré sa považujú za predkov dnešných tajsko-kadajských a austronézskych národov.
Podľa výskumníkov sa tradícia postupne šírila po veľkých riečnych systémoch, najmä pozdĺž rieky Jang-c’-ťiang a jej prítokov. Od pobrežia smerovala do horských oblastí Jün-nanu a neskôr sa objavila aj v severnom Thajsku.
Prečo boli rakvy umiestňované vysoko nad zemou? Presný dôvod zatiaľ nie je známy
Jednou z najväčších nezodpovedaných otázok zostáva motív celého pohrebného rituálu. Odborníci sa zhodujú, že neexistuje jediná potvrdená interpretácia. Zatiaľ pracujú len s najpravdepodobnejšími hypotézami:
- mohlo ísť o duchovný alebo náboženský symbol
- umiestnenie vyššie mohlo chrániť telo pred zvieratami či vlhkosťou
- rituál mohol súvisieť s predstavou o posmrtnom živote
Záhadou zostávajú aj detaily samotných rakiev. Niektoré obsahovali viacero jedincov, iné boli naplnené pieskom, čo zvyšovalo riziko ich zrútenia. Skutočný dôvod týchto praktík nie je zatiaľ známy.
Čo vieme a čo ešte čaká na vysvetlenie
Genetika umožnila potvrdiť pôvod tradície aj jej pokračovanie v súčasných komunitách. Odkryla tiež migračné trasy a spresnila vek najstarších pohrebísk. Napriek tomu však množstvo otázok zostáva otvorených:
- presný náboženský význam rituálu
- postupy, ktorými boli rakvy umiestňované vysoko na skalách
- aj dôvody zvláštností, ako napríklad piesok vo vnútri niektorých rakiev
Výskum pokračuje a predpokladá sa, že ďalšie archeologické objavy či podrobnejšie analýzy DNA môžu v budúcnosti priniesť lepšie pochopenie tejto jedinečnej tradície.
