Ráno 19. októbra 2004 otriasol mestom Linköping brutálny útok, ktorý na dlhé roky ochromil švédsku verejnosť aj kriminalistiku. Pri náhodnom, nevyprovokovanom násilí prišli o život dve osoby – osemročný Mohammed Ammouri a 56-ročná učiteľka Anna-Lena Svenssonová.
Páchateľ z miesta činu ušiel a hoci polícia našla kvalitnú DNA stopu, vražednú zbraň aj čiapku páchateľa, prípad zostával dlhé roky neobjasnený. Vyšetrovanie bolo enormné, no slepé.
Prečo sa zločin nepodarilo vyriešiť hneď?
DNA je mocný nástroj, ale len vtedy, keď je možné ju porovnať s iným profilom. V roku 2004 však polícia nemala:
- žiadneho konkrétneho podozrivého
- žiadne rodinné väzby, ktoré by viedli k určitej skupine ľudí
- ani zhodu v policajnej databáze DNA
Hoci kriminalisti urobili vyše 9 000 výsluchov a odobrali DNA viac než 6 000 mužom, ani jeden profil nepasoval k stope z miesta činu.
Roky sa tak vo vyšetrovaní takmer nič nehýbalo.
Zmena nastala až po novej legislatíve
K prelomu neprispela náhoda, ale nový zákon, ktorý vo Švédsku začal platiť 1. januára 2019. Ten umožnil polícii porovnávať DNA z miest činov aj s profilmi uloženými na komerčných genealogických platformách, ktoré používali bežní ľudia na hľadanie predkov.
To otvorilo dvere novej metóde – forenznej genetickej genealogii.
Ako fungovala forenzná genealogia v tomto prípade?
Švédska Národná forenzná laboratóriá (NFC) konvertovali stopu z miesta činu na formát vhodný pre genealogické porovnávanie, najmä SNP profil. Ten sa dá porovnávať s databázami typu GEDmatch.
Zhodný profil sa síce nenašiel, ale objavili sa vzdialení príbuzní, ktorí poskytli východiskové body pre rodokmeňové vyšetrovanie.
Polícii pomáhal genealogický expert Peter Sjölund, ktorý postupne:
- mapoval rodinné vetvy
- rekonštruoval možné línie spoločných predkov
- zužoval skupinu potenciálnych príbuzných
- až identifikoval dvoch mužov, ktorí teoreticky mohli pochádzať z príslušnej genetickej línie
U jedného z nich potvrdila analýza presnú zhodu s DNA páchateľa.
Páchateľom bol Daniel Nyqvist
V roku 2020 bol zadržaný Daniel Nyqvist, ktorý mal v čase útoku 21 rokov.
Po zadržaní sa priznal, že už dlhší čas trpel chorobnými násilnými myšlienkami. Obete si podľa vlastných slov nevybral cielene – napadol dieťa a následne ženu, ktorá sa stala svedkyňou útoku.
Psychiatri konštatovali, že v čase vraždy trpel vážnou duševnou poruchou. Preto bol odsúdený nie na väzenie, ale na súdne nariadenú psychiatrickú liečbu so zvýšeným dohľadom a pravidelným hodnotením možnosti prepustenia.
Súčasťou rozsudku bolo aj odškodné:
- 350 000 švédskych korún rodine zavraždeného chlapca
- vyše 1,4 milióna korún švédskemu štátu
Moderná kriminalistická metóda inšpirovala film aj knihu
Prípad sa stal medzinárodným symbolom úspechu genetickej genealogie a vznikol o ňom aj filmový projekt. Švédska televízna miniséria The Breakthrough (švédsky Genombrottet) priniesla dramatizovanú rekonštrukciu, ktorá hovorí nielen o samotnom zločine, ale aj o novom spôsobe jeho vyriešenia.
Seriál vychádza zo skutočnej knihy, ktorú napísala novinárka Anna Bodinová spolu s genealogom Peterom Sjölundom. Ich publikácia detailne opisuje výskum, analýzy aj postup, ktorý nakoniec doviedol políciu až k menu páchateľa.
Prečo prípad mení pravidlá?
Linköpingský dvojnásobný mord sa dnes považuje za míľnik kriminálnej histórie. Ukázal, že aj prípady staré mnoho rokov môžu byť vyriešené, ak sa zmení prístup a využijú moderné genetické technológie.
Zároveň však otvoril silnú etickú debatu, pretože:
- ľudia nahrávajú DNA do genealogických databáz dobrovoľne
- nerátajú s tým, že tieto údaje môžu nepriamo identifikovať rodinných príslušníkov
- a polícia môže takýmto spôsobom vytvoriť genetické mapy celých rodov
Švédske úrady preto metódu používajú striktne regulovane, len v najzávažnejších prípadoch, a vždy pod kontrolou právnych rámcov.
