Generácia, ktorá dospieva inak. Prečo sa dnes mladí ľudia neponáhľajú „dospieť“?

vnučka so starou mamou
vnučka so starou mamou Foto: depositphotos.com

Kedy sa z človeka stáva dospelý? V minulosti to bolo jednoduché – človek si našiel prácu, vzal si partnera, založil rodinu a vzal hypotéku. Dospelosť sa spájala so zodpovednosťou a stabilitou. Dnes však tieto hranice nie sú také jasné. Mnohí tridsiatnici ešte stále hľadajú svoj smer, cestujú, menia zamestnania a dávajú prednosť slobode pred záväzkami.

Nie je to len výstrelok doby. Ide o hlbokú spoločenskú zmenu, ktorú ovplyvnila ekonomika, technológie aj spôsob, akým sa dnes pozeráme na život a úspech.

Dospelosť ako pocit, nie ako vek

Kedysi bolo dospievanie takmer automatickým procesom. Dnes sa však čoraz viac ľudí cíti „medzi“ – nie celkom mladí, ale ani plne dospelí. Dospelosť už nie je určená vekom, ale skôr vnútorným pocitom zodpovednosti a schopnosťou postarať sa o seba.

Pre mnohých znamená dospelosť zvládnuť každodenné povinnosti – zaplatiť nájom, vyriešiť úradné veci, naplánovať budúcnosť – nie nutne svadbu či rodičovstvo. Tento posun je celosvetový a súvisí s tým, že mladí ľudia dnes čelia odlišným výzvam než predchádzajúce generácie.

Fáza „vynárajúcej sa dospelosti“

Psychológovia dnes hovoria o období medzi neskorým dospievaním a plnou dospelosťou, ktoré sa môže natiahnuť až do tridsiatky. V tomto čase ľudia hľadajú sami seba, skúšajú rôzne práce, vzťahy či životné štýly a zisťujú, kam vlastne patria.

Nie je to dôkaz nezrelosti, ale dôsledok rýchlo sa meniaceho sveta. Dnešná spoločnosť ponúka množstvo možností – štúdium, cestovanie, digitálne povolania – no zároveň prináša neistotu, tlak na výkon a vysoké náklady na bývanie. Preto trvá dlhšie, kým sa mladý človek cíti naozaj „ustálený“.

Ekonomika tlačí na brzdu

Rast cien bývania a neistota na pracovnom trhu sú jednými z hlavných dôvodov, prečo mnoho mladých zostáva bývať u rodičov aj po dvadsiatke či tridsiatke. Na Slovensku a v celej Európe ide o rastúci trend.

Niektorí zostávajú z finančných dôvodov, iní preto, že im to vyhovuje – môžu šetriť, cestovať a venovať sa tomu, čo ich baví. Ekonomická situácia teda nebrzdí len nezávislosť, ale aj klasické životné míľniky, ako je kúpa bytu, svadba či založenie rodiny.

Nová definícia dospelosti

Tradičné predstavy o dospelosti – stabilná práca, vlastné bývanie, rodina – sa menia na flexibilnejšie ciele. Pre mnohých je dôležitejšie nájsť rovnováhu, duševné zdravie a pocit slobody než spĺňať spoločenské očakávania.

Dospelosť dnes znamená vedieť sa rozhodovať, niesť dôsledky svojich činov a dokázať fungovať samostatne. Nezáleží pritom na tom, či má človek hypotéku alebo rodinu – podstatné je, že si uvedomuje zodpovednosť za svoj život.

Dospelosť ako voľba, nie povinnosť

V minulosti bola dospelosť povinným krokom, dnes sa stala voľbou. Človek môže byť zrelý, aj keď sa rozhodne žiť inak – pracovať na diaľku, cestovať, alebo jednoducho spomaliť. Moderná spoločnosť rozšírila hranice toho, čo sa považuje za „normálny“ život.

Zrelosť sa teda nedefinuje tým, ako žijeme, ale ako pristupujeme k sebe a k svetu. Byť dospelý dnes neznamená stratiť mladosť – znamená naučiť sa ju prežívať s rozvahou, zodpovednosťou a vnútorným pokojom.

Nová generácia, nové hodnoty

Nie je to generácia, ktorá by nechcela dospieť – skôr taká, ktorá dospelosť chápe inak. Pre ňu nie je cieľom len mať rodinu a dom, ale aj duševnú pohodu, slobodu a autentický život.

A možno práve v tom spočíva najväčší rozdiel: kým kedysi sa dospelosť merala povinnosťami, dnes sa meria sebapoznaním a schopnosťou žiť v súlade so sebou.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk