Medzi prehistorickými živočíchmi sa len máloktorý tvor vyrovná sláve a veľkoleposti hada Titanoboa cerrejonensis. Tento vyhynutý druh, ktorý žil krátko po zániku dinosaurov, patrí podľa dnešného poznania k najväčším hadom, aké sa na Zemi kedy vyskytli. Jeho objav znamenal pre paleontológiu významný míľnik a zásadne prehĺbil naše chápanie vývoja hadov aj klimatických pomerov starovekej planéty.
Ukážka veľkosti Titanoboa vo videu
Ak si chce človek lepšie predstaviť, aké rozmery Titanoboa mohol mať, existuje viacero vizualizácií a 3D rekonštrukcií. Jedna z nich je dostupná aj vo forme krátkeho videa, ktoré približuje porovnanie jeho dĺžky s človekom či vozidlami:
Objav v bani Cerrejón prekvapil celý vedecký tím
Všetko sa začalo v uhoľnej bani Cerrejón na severe Kolumbie, kde vedci pri skúmaní vrstiev starých približne 60 miliónov rokov narazili na mimoriadne veľké obratle. Spočiatku panoval názor, že ide o pozostatky dávneho krokodýlovitého plazu, no tvar kostí bol neobvyklý. Až podrobnejšie analýzy ukázali, že patria hadovi – ale nie obyčajnému.
Postupným skladaním desiatok nájdených obratlov sa ukázalo, že ide o fosílie jedného z najväčších plazov svojej doby. Nález bol taký rozsiahly, že vedci identifikovali približne tridsať jedincov. V roku 2009 bol druh oficiálne opísaný a dostal meno Titanoboa cerrejonensis.
Odhadované rozmery: čo vieme s istotou
Výskumy ukazujú, že Titanoboa dosahoval dĺžku približne 12,8 až 13 metrov. Táto hodnota je založená na porovnaniach veľkosti jeho stavcov s kostrami dnešných veľkých hadov. Existujú aj modely, ktoré pripúšťajú mierne vyššie čísla, no všetko nad 13 metrov je stále v kategórii odhadov, nie definitívnych údajov.
Hmotnosť Titanoboa sa podľa biostatistických výpočtov pohybovala približne okolo 1 tony. Aj toto je však vedecký odhad, nie presná hodnota — pri vyhynutých plazoch je totiž skutočnú hmotnosť prakticky nemožné určiť.
Isté však je, že ide o najväčšieho hada, o ktorom máme fyzické fosílne dôkazy.
Prostredie, ktoré umožnilo gigantický rast
Titanoboa žil v období paleocénu, asi 58–60 miliónov rokov pred súčasnosťou. Klíma bola vtedy mimoriadne teplá — teplota v tropickej oblasti, kde tvor žil, bola podľa vedeckých meraní výrazne vyššia než dnešné tropické podnebie.
Pre plazy, ktoré si nevedia regulovať telesnú teplotu, predstavuje horúce prostredie ideálny základ pre rast do veľkých rozmerov. Práve preto je Titanoboa kľúčovým dôkazom, že priemerná teplota v tomto období bola naozaj vysoká. Jeho existenciu by chladnejšie podnebie jednoducho neumožnilo.
Oblasť dnešnej severnej Kolumbie bola navyše v tom čase pokrytá rozsiahlymi močaristými pralesmi. Spletité rieky, bahnité brehy a hustá vegetácia poskytovali dostatok miesta aj potravy pre mohutného plazivca.
Ako Titanoboa žil: vedecky podložené závery
O správaní Titanoboa nemáme priame dôkazy, no paleontológovia môžu vychádzať z jeho anatomických podobností s dnešnými veľhadmi a anakondami.
- Tvar a robustnosť stavcov naznačujú, že išlo o silného, svalnatého hada, podobného dnešným veľkým constriktorom.
- Žil pravdepodobne najmä vo vode, podobne ako anakonda, čo mu umožňovalo lepšie niesť svoju hmotnosť.
- Prostredie plné močarín a jazier bolo pre takýto spôsob života ideálne.
Tieto závery sú považované za vedecky podložené a často sa uvádzajú aj v odborných publikáciách.
Významný objav pre paleontológiu
Dôl Cerrejón sa po tomto objave zaradil medzi najdôležitejšie paleontologické lokality sveta. Okrem Titanoboa tu vedci objavili aj fosílie obrovských sladkovodných korytnačiek, veľkých krokodýlovitých plazov a ďalších živočíchov. Tento ekosystém patrí medzi prvé tropické prostredia, ktoré vznikli po vyhynutí dinosaurov.
Nálezy z Cerrejóna poskytujú kľúčové informácie o tom, ako sa príroda dokázala zotaviť po masívnom vymieraní a aké druhy plazov prevzali úlohu vrcholových predátorov v období, keď dinosaurovia už neexistovali.
Titanoboa je jedným z najpresvedčivejších dôkazov o extrémne teplom podnebí v období paleocénu a zároveň predstavuje najväčšieho známeho hada, o ktorom máme skutočné fosílne nálezy. Jeho objav zásadne obohatil naše poznanie vývoja plazov a ukázal, aké ohromné rozmery mohli dosahovať živočíchy v podmienkach, ktoré dnes na Zemi už neexistujú.
