V Nemecku sa objavil trend, ktorý by ešte pred pár rokmi znel ako žart. Volá sa hobby dogging a ide o venčenie a trénovanie psa, ktorý existuje len v predstavivosti svojho majiteľa. Žiadne chlpy na gauči, žiadne granule, žiadne rozhryzené papuče. A najmä žiadne prekvapenia od veterinára, ktoré dokážu poriadne zasiahnuť do rodinného rozpočtu. Aj preto si tento zvláštny koníček získava čoraz viac fanúšikov.
Video: šialený trend valcuje Nemecko
Celú atmosféru hobby dogginu zachytáva aj video, ktoré sa šíri po sociálnych sieťach. Na zázname vidno skupinu ľudí, ako naozaj venčia a trénujú neviditeľných psov – s vodítkom v ruke, povelmi, prekážkami a „odmeňovaním“ imaginárnymi pamlskami.
Aj keď pôsobí komicky, nie je to len hra na „mám psa“. Spája fantáziu, pohyb a prvky psychologického tréningu. Výsledok je síce na pohľad smiešny, ale prekvapivo dáva zmysel.
Pes existuje len v hlave, vodítko drží predstavivosť
Hobby dogging voľne nadväzuje na populárny trend hobby horsingu — preskakovanie prekážok s dreveným koníkom. Mnohí si mysleli, že to bol vrchol kreativity, ale Nemecko prišlo s ďalším levelom: neviditeľné psy.
Za celým trendom stojí najmä jedna trénerka, ktorá vedie kurzy pre ľudí trénujúcich svojich imaginárnych psov. Účastníci behajú medzi kužeľmi, dávajú povely do vzduchu a z vreciek vyberajú neexistujúce maškrty. A robia to s úplnou vážnosťou, akoby pripravovali šteniatka na skúšky poslušnosti.
Trénerka sa na posmešné poznámky len usmieva. Tvrdí, že keď je svet tak či tak plný chaosu, trocha riadeného bláznovstva nikomu neuškodí.
Kurzy pôsobia na prvý pohľad absurdne: skupina dospelých skáče cez nízke tyčky a trénerka povzbudzuje hlasným „Hop! Hop! Výborne!“. Človek má občas pocit, že počuje aj dychčiaceho psa – hoci v skutočnosti tam žiadny nie je.
Internet sa smeje, no trend ďalej rastie
Sociálne siete reagovali presne tak, ako by ste očakávali. Niektorí žartujú, že chcú to isté, čo títo ľudia, ďalší tvrdia, že ich pes „zmizol“, keď mu dali dole imaginárny postroj. A objavuje sa aj klasické: „Svet sa zbláznil.“
Napriek tomu sa z hobby dogginu stáva hit, ktorý získava čoraz viac priaznivcov. Podľa trénerky má totiž predstava neviditeľného psa aj praktický rozmer. Keď si zviera musíte len predstavovať, automaticky viac pracujete s vlastným telom, hlasom a rytmom chôdze. A to dokáže pomôcť ľuďom, ktorí sa pripravujú na príchod skutočného psa a chcú si vopred nacvičiť prácu s vodítkom bez rušivých situácií, ktoré reálne zvieratá často spôsobujú.
Trénerka tvrdí, že 20 minút sústredenia na niečo, čo tam nie je, je prekvapivo náročných. Videá z kurzov však majú milióny zhliadnutí a hobby dogging sa už rozšíril aj do USA či Japonska. Predstava niekoho v Tokiu, ako cvičí neviditeľného pudla, tak zrazu nepôsobí až tak prehnane.
Aj neviditeľný pes potrebuje meno
Účastníci kurzov si často vytvoria pre svojho imaginárneho psa dokonca aj meno.
Jedna z pravidelných účastníčok venčí svoju „fenku“, ktorú si takto pomenovala, aby mala pocit úplnej simulácie skutočnej situácie. Tvrdí, že jej to pomáha lepšie sa pripraviť na prechádzky so svojím reálnym psom.
Ten mimochodom počas tréningu často sedí v aute a sleduje dianie cez okno — a možno sa len snaží pochopiť, čo sa to vlastne deje.
Ako tento nápad vznikol?
Celý koncept sa začal ako obyčajný vtip v miestnej komunite. Po niekoľkých minútach smiechu to vyzeralo, že tým to aj skončí. Lenže trénerka sa k myšlienke vrátila a uvedomila si, že by mohla fungovať ako forma sebatréningu.
Jej filozofia je jednoduchá:
Problém zvyčajne nie je v psovi, ale v človeku, ktorý drží vodítko.
A práve to je myšlienka, na ktorej hobby dogging stojí. Imaginárny pes je dokonalým zrkadlom – nereaguje, neodpúšťa chyby a nedá sa oklamať. Ak niečo zanedbáte, prejaví sa to okamžite na vašom vlastnom prejave. Tréning so „zvieratkom, ktoré tam nie je“, tak v skutočnosti učí prácu so sebou samým.
Trend, ktorý vyzerá ako žart roka, tak nakoniec skrýva prekvapivo logický princíp:
kto dokáže zvládnuť seba, zvládne aj psa.
