Klimatické zmeny ohrozujú produkciu kašmírskeho šafranu. Čo hovoria dáta a veda?

šafran
šafran Foto: www.shutterstock.com

Kašmírsky šafran patrí medzi najcennejšie poľnohospodárske produkty na svete. V posledných rokoch však jeho produkcia v indickej časti Kašmíru výrazne klesá. Tento trend potvrdzujú údaje regionálnych poľnohospodárskych úradov aj vedecké štúdie zamerané na zmeny klímy v západnom Himalájskom regióne.

Nasledujúci článok sumarizuje iba overiteľné fakty o pôvode šafranu, jeho pestovaní, trhových cenách a dôvodoch úbytku produkcie.

1. Pôvod a botanické informácie

Šafran (Crocus sativus) je sterilná rastlina rozmnožujúca sa iba prostredníctvom cibúľ (hľúz). V prírode sa voľne nevyskytuje, čo znamená, že vznikol umelým výberom alebo krížením.

Genetická analýza z roku 2022 ukázala, že šafran bol domestikovaný približne pred 3 500 rokmi, pravdepodobne:

  • v strednom Grécku, alebo
  • v oblasti starovekej Perzie

Do južnej Ázie sa rozšíril prostredníctvom historic­kých obchodných ciest, vrátane Hodvábnej cesty.

2. Pestovanie šafranu v Kašmíre

Kašmír je jedným z tradičných centier pestovania šafranu. Najväčšie pestovateľské oblasti sa nachádzajú v okolí mesta Pampore, ktorému sa často prezýva „šafranová kapitála Indie“.

Pestovanie je mimoriadne náročné:

  • kvety sú otvorené len 24–36 hodín
  • zber je možný len ručne
  • na jeden gram sušeného šafranu sú potrebné stovky kvetov
  • na jednu čajovú lyžičku približne 50 kvetov

Mechanizovaný zber v súčasnosti neexistuje.

3. Trhová cena šafranu

Cena šafranu závisí od kvality, pôvodu a aktuálneho dopytu.

Kašmírsky šafran sa vďaka vysokej koncentrácii:

  • krocinu (farba)
  • pikrokrocinu (chuť)
  • safranalu (aróma)

radí k najkvalitnejším na svete.

Na medzinárodných trhoch môže jeden gram stáť desiatky až stovky eur, pričom cena jednej unce (28 g) môže dosiahnuť aj tisíce eur. Uvedené hodnoty sa výrazne líšia podľa ročníka a trhu, preto nemožno uviesť jednotnú cenu platnú pre všetky krajiny.

4. Overené príčiny poklesu produkcie v Kašmíre

Podľa indického ministerstva poľnohospodárstva, regionálnych výskumných inštitúcií a klimatologických štúdií existuje niekoľko hlavných faktorov poklesu produkcie:

4.1 Klimatické zmeny

V Kašmírskom údolí sa za posledné desaťročia preukázali tieto trendy:

  • zvýšenie priemernej teploty
  • dlhšie obdobia sucha
  • nepravidelné, často extrémne zrážky, vrátane prívalových dažďov
  • zmena monzúnových vzorcov

Pre šafran sú ideálne chladné a suché podmienky s miernymi zrážkami v polovici vegetačného obdobia. Odchýlky od týchto podmienok majú výrazný vplyv na klíčenie cibúľ aj počet kvetov.

4.2 Degradácia pôdy

Dlhodobé využívanie pôdy bez správnej regenerácie vedie k:

  • úbytku živín
  • zhoršenej štruktúre pôdy
  • nižšej schopnosti pôdy udržiavať vlhkosť

4.3 Urbanizácia a úbytok poľnohospodárskej pôdy

Rozširujúca sa výstavba zmenšuje tradičné pestovateľské oblasti.

4.4 Škodcovia

Niektoré živočíchy, napríklad dikobrazy, požierajú hľuzy šafranu. Ich výskyt v poliach súvisí najmä s úbytkom prirodzeného prostredia, nie je však hlavným faktorom poklesu úrody.

5. Opatrenia a možnosti riešenia

Aktuálne prebiehajú rôzne iniciatívy, ktoré majú produkciu stabilizovať:

5.1 Pestovanie v kontrolovanom prostredí

Výskumné centrá testujú:

  • pestovanie v skleníkoch
  • reguláciu teploty a vlhkosti
  • umelé zavlažovanie

Tieto postupy nie sú zatiaľ široko rozšírené pre vysoké náklady.

5.2 Tradičné agronomické postupy

Mnohé farmy využívajú:

  • ručné triedenie hľúz
  • striedanie plodín
  • minimalizáciu chemických hnojív

Cieľom je zlepšiť úrodnosť pôdy a prerušiť cykly chorôb rastlín.

5.3 Vládne projekty

Indické orgány v posledných rokoch zaviedli:

  • program na zlepšenie zavlažovania
  • podporu modernizácie fariem
  • certifikáciu kašmírskeho šafranu (GI Tag), ktorá pomáha chrániť jeho autenticitu

6. Zhrnutie

  • Pôvod šafranu je vedecky spojený s Gréckom alebo Perziou.
  • Kašmír patrí medzi tradičné pestovateľské oblasti s produkciou vysokej kvality.
  • Produkcia v regióne výrazne klesá, čo je dôsledok klimatických zmien, degradácie pôdy, urbanizácie a nepravidelných zrážok.
  • Prebiehajú snahy o ochranu pestovania prostredníctvom kontrolovaného prostredia a tradičných agronomických postupov.
  • V článku sa uvádzajú len overené fakty z oblasti botaniky, agronómie a klimatológie.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk