Slovensko starne a je to trend, ktorý sa nedá obísť. Dĺžka života sa dlhodobo predlžuje, čo znamená, že čoraz viac ľudí strávi na dôchodku dve desaťročia a viac. Zároveň platí, že starobný dôchodok z verejného systému väčšine ľudí nenahradí príjem zo zamestnania v plnej miere. Preto sa otázka vlastných rezerv stáva čoraz dôležitejšou: koľko peňazí je vlastne „dosť“?
Jedna univerzálna odpoveď neexistuje. Dá sa však povedať, že čím skôr človek začne budovať finančný „vankúš“, tým menší tlak bude cítiť v starobe.
VIDEO: Koľko mať peňazí na dôchodok? Čo si myslí finančník – pozrite si rozhovor
Mnohí sa stále spoliehajú najmä na štát
Aj na Slovensku je bežné, že ľudia berú štátny dôchodok ako hlavný a často aj jediný pilier budúceho príjmu. Slovenský dôchodkový systém je postavený najmä na prvom pilieri, ktorý funguje priebežne – teda dnešné odvody pracujúcich financujú dnešných dôchodcov. Takýto systém je citlivý na demografiu: ak pracujúcich ubúda a dôchodcov pribúda, tlak na financovanie rastie.
Druhý a tretí pilier existujú ako doplnok, no ich využívanie a najmä výška príspevkov sa medzi ľuďmi výrazne líši. Mnohí majú nastavené nízke príspevky alebo sporí nepravidelne.
Úspory na dôchodok sa medzi Slovákmi líšia a často nie sú „označené“
Na Slovensku neexistuje jednoduchá verejná štatistika, ktorá by povedala, koľko má priemerný človek odložené priamo „na dôchodok“. Úspory sa nachádzajú v rôznych formách: na účtoch, v investíciách, v doplnkovom dôchodkovom sporení, niekto ich drží v nehnuteľnostiach.
Dá sa však povedať, že finančná pripravenosť je veľmi rozdielna. Záleží od príjmu, rodinnej situácie, typu práce aj od toho, či má človek vyriešené bývanie. Iné potreby má niekto, kto vlastní byt bez hypotéky, a iné človek, ktorý bude ešte aj v penzii splácať úver alebo platiť vysoký nájom.
Prečo ľudia investujú opatrne
Slováci majú často konzervatívny prístup k peniazom. Mnohí uprednostnia bezpečie bankového účtu pred investovaním, pretože sa boja straty alebo nerozumejú tomu, ako investície fungujú. Problém je, že pri dlhom horizonte môže inflácia znižovať hodnotu peňazí, ktoré „len ležia“ na účte.
Dlhodobé budovanie rezerv je preto často kombináciou sporenia a primeraného zhodnocovania – vždy podľa veku a tolerancie rizika. V praxi to znamená, že inak má postupovať človek vo veku 30 rokov a inak niekto, kto má do dôchodku pár rokov.
Koľko peňazí treba mať? Presné číslo neexistuje, ale dá sa uvažovať prakticky
Odborníci sa zhodujú najmä v tom, že nie je možné určiť jednu konkrétnu sumu pre všetkých. Výška rezerv závisí od:
- očakávanej výšky štátneho dôchodku
- životných nákladov
- zdravotného stavu
- bývania a výdavkov na domácnosť
- toho, aký životný štýl chce človek na dôchodku udržať
Rozumný cieľ preto nie je „nasporiť akékoľvek číslo“, ale vytvoriť si rezervu, ktorá dokáže dlhodobo dopĺňať príjem zo štátneho dôchodku. U niekoho to môže byť menší doplnok, u iného výrazná časť rozpočtu.
Prečo samotné „tisícky“ mesačne nemusia stačiť
Mnoho ľudí si odkladá menšie sumy – pravidelne, ale nízko. To je lepšie než nič, lenže pri dlhom horizonte rozhoduje aj:
- ako dlho sporíte
- či sporíte pravidelne
- či sa peniaze aspoň čiastočne zhodnocujú
- či máte plán (napríklad koľko chcete v penzii mesačne chýbajúce dorovnať)
Zjednodušene: ak človek pracuje celý život na budúci dôchodok, dáva zmysel, aby „pracovali“ aj jeho peniaze – nie bezhlavo, ale rozumne a s ohľadom na riziko.
