Ak sa počas jasného večera pozriete na severozápad, možno si všimnete slabú zelenkastú žiaru s dlhým chvostom. Nie je to hviezda ani lietadlo – je to kométa C/2025 A6 (Lemmon), ktorá sa stala jedným z najpozoruhodnejších úkazov tohto roka.
Astronómovia potvrdzujú, že ide o výnimočnú príležitosť. Kométa bude dobre pozorovateľná len krátke obdobie – najmä od druhej polovice októbra do začiatku novembra 2025. Potom zmizne z dohľadu a vráti sa k Zemi až približne o 1150 rokov.
Ako bola kométa objavená
Objav kométy sa uskutočnil začiatkom roku 2025 počas pravidelných prehliadok oblohy. V tom čase išlo o nenápadný svetelný bod viditeľný len pomocou veľkých teleskopov. S postupom mesiacov sa však ukázalo, že ide o aktívnu kométu – jej jadro zložené z ľadu a prachu sa pri približovaní k Slnku ohrialo a začalo uvoľňovať plyn a drobné častice. Tie vytvorili typickú žiarivú komu a chvost, ktorý teraz vidíme na nočnej oblohe.
Kedy bola najbližšie k Zemi
Kométa sa najviac priblížila k našej planéte 21. októbra 2025, keď bola vzdialená približne 89 miliónov kilometrov – čo je asi dve tretiny vzdialenosti medzi Zemou a Slnkom.
Najbližšie ku Slnku sa dostane 8. novembra 2025, v takzvanom perihéliu. Po tomto dátume sa začne vzďaľovať a jej jasnosť bude postupne slabnúť.
Kde a kedy ju hľadať
Najlepšie obdobie na pozorovanie kométy je od polovice októbra do začiatku novembra. Sledujte ju nízko nad severozápadným obzorom asi hodinu po západe Slnka. Nachádza sa v oblasti medzi súhvezdím Veľkej medvedice a hviezdou Arcturus v súhvezdí Pastiera.
V mestách ju kvôli svetelnému smogu pravdepodobne neuvidíte, preto je ideálne vyraziť na tmavé miesto mimo civilizácie. Z vidieka alebo z hôr sa objaví ako slabý zelenkastý obláčik s chvostom dlhým niekoľko stupňov.
Jej jasnosť sa v týchto dňoch pohybuje okolo 3 až 4 magnitúd, čo znamená, že ju možno za priaznivých podmienok vidieť aj voľným okom. V ďalekohľade alebo na dlhšej expozícii sa objaví v plnej kráse – s jemne modrastým iónovým chvostom, ktorý reaguje na slnečný vietor.
Na presné určenie polohy môžete použiť aplikácie ako Sky Map, Star Walk či Stellarium. Nezabudnite, že zrak si musí na tmu zvyknúť aspoň 20–30 minút.
Čo robí kométu výnimočnou
Dráha kométy má obehovú dobu vyše 1100 rokov, takže jej návrat do vnútornej časti slnečnej sústavy zažije až ďaleká budúca generácia. Naposledy preletela blízko Zeme približne pred 1350 rokmi.
Zelenkastý odtieň jej dodávajú molekuly uhlíka (C₂) a cyanogénu (CN), ktoré pri slnečnom žiarení fluoreskujú. Jej dlhý chvost sa skladá z dvoch častí – z prachového, ktorý odráža svetlo, a iónového, ktorý reaguje na elektricky nabité častice zo Slnka.
Od znamení nešťastia po vedecký poklad
V minulosti sa kométy považovali za varovanie pred vojnami či katastrofami. Dnes však vieme, že sú to kozmické archívy – telesá, ktoré uchovávajú materiál zo vzniku slnečnej sústavy.
Moderné prístroje dokážu skúmať ich chemické zloženie a prinášajú cenné údaje o tom, ako vznikali planéty a ako sa do vesmíru dostali látky potrebné pre život. Každé takéto pozorovanie tak prispieva k pochopeniu našich vlastných začiatkov.
Záver: neopakovateľná príležitosť
Ak sa chcete pozrieť na oblohu a vidieť niečo, čo sa už v našich životoch nezopakuje, spravte si chvíľu a vyrazte von ešte pred 8. novembrom 2025.
Kométa Lemmon sa potom začne vzďaľovať a viditeľná bude čoraz ťažšie. Najbližšie sa k Zemi priblíži až v 32. storočí.
Takéto momenty pripomínajú, aké je vesmírne dianie obrovské a naše miesto v ňom krehké. Stačí sa pozrieť hore – a uvedomíte si, že niektoré pohľady sa už nikdy nezopakujú.
