Každú jar a jeseň riešime tú istú dilemu – posunúť hodiny dopredu alebo dozadu? Pre mnohých je to len malá nepríjemnosť, pre iných zásah do biorytmu. Kým niektoré krajiny už striedanie letného a zimného času úplne zrušili, Európska únia sa stále nedokáže dohodnúť, ako ďalej.
Prečo sa čas vôbec mení?
Myšlienka posúvania hodín vznikla ešte na konci 19. storočia a v praxi sa prvýkrát rozšírila počas prvej svetovej vojny. Cieľ bol jednoduchý – šetriť energiu. Ľudia mali vstávať skôr, využívať viac denného svetla a tým pádom menej svietiť.
V čase, keď bola elektrina drahá a vzácna, to dávalo zmysel. Dnes však väčšinu energie spotrebúvame nie na svietenie, ale na vykurovanie, klimatizáciu či elektroniku, takže reálne úspory sú minimálne. Mnohé moderné štúdie potvrdzujú, že striedanie času má dnes len zanedbateľný vplyv na spotrebu energie.
Ktoré krajiny už zmenu času zrušili?
Postupne sa k zrušeniu prechodu na letný a zimný čas odhodlalo viacero krajín na rôznych kontinentoch. Dnes majú trvalý čas po celý rok napríklad:
- Turecko – od roku 2016 funguje v trvalom letnom čase (UTC+3).
- Rusko – v roku 2014 zrušilo posuny hodín a prešlo na trvalý štandardný čas.
- Bielorusko – od roku 2011 používa rovnaký čas počas celého roka.
- Mexiko – v roku 2022 ukončilo zmenu času na väčšine územia, výnimkou sú pohraničné oblasti zosúladené s USA.
- Brazília – zrušila letný čas v roku 2019.
- Irán, Jordánsko a Sýria – v roku 2022 prešli na trvalý čas (UTC+3).
- Čína – od roku 1992 má jednotný čas pre celé územie, bez sezónnych zmien.
- Grónsko – v roku 2023 zaviedlo trvalý letný čas.
- Namíbia, Arménsko, Azerbajdžan a Uruguaj – zmenu času zrušili ešte skôr, medzi rokmi 2005 a 2017.
- Samoa – od roku 2021 používa celoročný čas UTC+13.
Väčšina krajín sveta dnes už zmenu času vôbec nepraktizuje – približne dve tretiny štátov fungujú v jednom časovom pásme počas celého roka.
Situácia v Spojených štátoch
Aj v USA sa vedú debaty o zrušení sezónneho posúvania hodín. Arizona a Havaj už desiatky rokov používajú jednotný čas po celý rok. Ostatné štáty sa však riadia federálnym zákonom, ktorý umožňuje prechod na trvalý štandardný čas, ale nie na trvalý letný čas.
To znamená, že ak by sa niektorý štát rozhodol prestať meniť hodiny, musel by zostať v „zimnom“ režime. Návrh zákona, ktorý by umožnil trvalý letný čas, zatiaľ Kongres neschválil.
Ako zmena času vplýva na zdravie?
Vedci sa dlhodobo zhodujú, že biologické hodiny človeka sa prispôsobujú pomalšie než tie na stene. Aj zdanlivo malý posun o 60 minút môže ovplyvniť spánkový rytmus, hladinu hormónov, náladu a sústredenie.
Niektoré štúdie dokonca naznačujú, že v týždni po prechode na letný čas stúpa počet dopravných nehôd, pracovných úrazov či infarktov. Telo sa totiž musí znovu prispôsobiť inému rytmu, čo spôsobuje krátkodobý stres.
Hoci nie všetci ľudia reagujú rovnako, väčšina sa zhoduje, že pre zdravie je stabilný čas počas celého roka prospešnejší.
Európa: rozhodnutie stále v nedohľadne
Európska únia sa o zrušení zmeny času rozpráva už roky. Európska komisia v roku 2018 navrhla, aby členské štáty prestali posúvať hodiny a zaviedli si vlastný trvalý čas. Európsky parlament tento návrh podporil, ale členské krajiny sa nedokázali dohodnúť, ktorý čas by mal zostať – letný alebo zimný.
Preto sa aj naďalej v Európe hodiny posúvajú – na jar o hodinu dopredu a na jeseň o hodinu späť. V roku 2025 sa teda zmena času v EÚ stále uskutoční, pokiaľ sa členské štáty nedohodnú inak.
Čo prinesie budúcnosť?
Zmena času bola kedysi praktickým opatrením, dnes je však viac symbolom minulosti. Moderné spoločnosti, ktoré fungujú v nepretržitom režime a spotrebúvajú energiu inak než pred sto rokmi, už zo striedania času veľký úžitok nemajú.
Európa preto pravdepodobne skôr či neskôr pristúpi k tomu, čo už urobili iní – ponechá si jeden celoročný čas. Otázkou zostáva len to, či pôjde o letný, alebo o zimný variant.
Kým sa tak stane, môžeme sa na jeseň opäť tešiť aspoň na hodinu spánku navyše – a na jar sa zmieriť s tým, že o ňu znova prídeme.
Záver
Zrušenie zmeny času nie je otázkou technológií, ale politickej dohody. Krajiny ako Turecko, Rusko či Mexiko už ukázali, že sa dá žiť bez neustáleho posúvania ručičiek.
V Európe však bude potrebná ešte zhoda na tom, ktorý čas je ten „pravý“.
Do tej doby sa teda budeme musieť zmieriť s tým, že dvakrát do roka budeme nastavovať hodiny – hoci čoraz viac ľudí volá po tom, aby sa tento zvyk stal definitívne minulosťou.
