V obchodoch vidíme slepačie vajcia s bielou, hnedou, ale aj modrastou škrupinou. Mnohí ľudia siahajú po konkrétnej farbe, pretože veria, že práve tie sú najzdravšie alebo obsahujú viac živín. Pravda je však úplne inde – farba škrupiny nemá so zdravotnou hodnotou vajca vôbec nič spoločné.
Všetky vajcia sú pôvodne biele
Na začiatku má každé vajce bielu škrupinu. Pigment, ktorý určuje jej farbu, sa pridáva až počas cesty vajíčka cez vajcovod sliepky. Celý proces tvorby škrupiny trvá približne 20 hodín, zatiaľ čo samotná cesta vajíčka cez vajcovod trvá asi 26 hodín. Práve v tejto fáze sa do škrupiny ukladajú rôzne pigmenty, ktoré jej dodajú výsledný odtieň – závisí to len od genetických vlastností konkrétneho plemena sliepky.
Prečo sú niektoré vajcia hnedé?
Sliepky, ktoré znášajú hnedé vajcia, vytvárajú pigment nazývaný protoporfyrín. Ten sa na škrupinu ukladá až v závere tvorby vajca a zafarbuje iba jej povrch. Preto je zvonka hnedá, no vnútri zostáva biela. Hnedá farba teda nemá žiadny vplyv na výživovú hodnotu či chuť vajca – ide len o vonkajší vzhľad.
Zaujímavé je, že farba ušného lalôčika často naznačuje farbu vajec, ktoré sliepka znáša. Sliepky s červenými lalôčikmi spravidla produkujú vajcia s hnedou škrupinou, hoci existujú aj výnimky. Napríklad odrody Isa Brown, Lohman či Dominant majú červené lalôčiky, ale ich vajcia môžu byť svetlejšie.
Mnohí zákazníci si navyše mylne myslia, že vajcia z voľného chovu sú automaticky hnedé – v skutočnosti to s druhom chovu vôbec nesúvisí.
Modré a zelené vajcia? Príroda vie prekvapiť
Niektoré sliepky, ako napríklad Ameraucana, znášajú vajcia s modrou škrupinou. Pigment, ktorý za to môže, sa nazýva oocyanín. Tento pigment preniká hlboko do škrupiny, takže je modrá nielen zvonka, ale aj zvnútra.
Zelené alebo olivové vajcia vznikajú kombináciou dvoch pigmentov – modrej základnej farby a hnedého povlaku, ktorý sa na ňu neskôr usadí. Čím je hnedý pigment tmavší, tým viac sa výsledná farba škrupiny približuje k olivovému odtieňu.
Oranžový žĺtok neznamená zdravšie vajce
Rovnako ako škrupina, aj farba žĺtka býva často nesprávne považovaná za ukazovateľ kvality. Ľudia sa domnievajú, že čím je žĺtok oranžovejší, tým je výživnejší. Pravda je oveľa jednoduchšia – záleží len na tom, čím sa sliepky kŕmia.
Ak dostávajú potravu bohatú na karotenoidy (prírodné farbivá obsiahnuté napríklad v kukurici alebo mrkve), žĺtok má sýtu farbu. Naopak, sliepky kŕmené prevažne pšenicou majú žĺtky svetlejšie.
Zloženie krmiva môže ovplyvniť aj obsah živín. Sliepky, ktoré konzumujú potravu s vyšším podielom omega-3 mastných kyselín, znášajú vajcia s ich vyšším obsahom. Rovnako platí, že ak sa do krmiva pridáva vitamín D, odrazí sa to aj na výživovej hodnote vajec.
Chuť ovplyvňuje prostredie a spôsob chovu
Aj keď sa výživové vlastnosti medzi jednotlivými plemenami sliepok výrazne nelíšia, na chuti vajec sa môže podpísať prostredie, v ktorom sliepky žijú, a kvalita ich potravy.
Najspokojenejšie sú sliepky z voľného chovu – pohybujú sa po tráve, majú prístup k slnku a prirodzenej potrave. Ich vajcia bývajú často chutnejšie a majú plnšiu vôňu. Naopak, v klietkovom chove majú sliepky veľmi obmedzený priestor, čo negatívne vplýva na ich kondíciu aj na kvalitu znášky. Práve preto sa tento spôsob chovu má v rámci Európskej únie postupne zakázať.
Stále viac ľudí sa vracia aj k domácemu chovu sliepok. Niekoľko sliepok na dvore dokáže rodine zabezpečiť dostatok čerstvých vajec, ktoré sú navyše bez pridaných látok a s plnou kontrolou pôvodu. Prebytočné vajcia potom môžu skončiť u susedov či priateľov – a tak sa z domáceho chovu stáva nielen radosť, ale aj ekologická voľba.
Zhrnutie: farba nerozhoduje, kvalita áno
Farba škrupiny ani odtieň žĺtka neprezrádzajú, ktoré vajcia sú zdravšie. Dôležité je, ako sa sliepka chová, čím sa kŕmi a v akých podmienkach žije. Ak teda chcete skutočne kvalitné vajcia, siahnite po tých z voľného alebo domáceho chovu – nie podľa farby, ale podľa spôsobu, akým boli vyprodukované.
Zdravé vajce totiž nespoznáte podľa škrupiny, ale podľa starostlivosti, ktorú dostala sliepka, čo ho zniesla.
