Spánok nie je luxus, ale prirodzená potreba, bez ktorej naše telo ani myseľ nedokážu správne fungovať. Počas spánku sa organizmus regeneruje, mozog triedi informácie, obnovuje energiu a pripravuje nás na nový deň. Napriek tomu má stále viac ľudí problém zaspať, zobúdzajú sa v noci alebo trpia dlhodobou únavou aj po dostatočne dlhom odpočinku.
Čo sa deje, keď spíme?
Počas spánku telo prechádza viacerými fázami. V hlbokom spánku sa obnovujú bunky, posilňuje imunita a stabilizuje sa krvný tlak. V REM fáze sa spracúvajú zážitky a upevňuje pamäť. Pravidelný a dostatočne dlhý spánok podporuje rovnováhu hormónov, zdravé trávenie aj psychickú pohodu.
Dôsledky nedostatku spánku
Ak človek spí málo alebo nekvalitne, prejaví sa to takmer okamžite. Objavuje sa podráždenosť, zhoršená koncentrácia a pamäť, oslabená imunita či kolísanie nálad. Dlhodobý spánkový deficit môže viesť k zvýšenému riziku vysokého krvného tlaku, cukrovky, nadváhy či úzkostných porúch.
Pri nedostatku spánku sa mení aj činnosť hormónov ovplyvňujúcich chuť do jedla – telo si pýta viac kalórií a rýchlu energiu, čo často vedie k priberaniu.
Prečo zle spíme?
Príčiny nekvalitného spánku sú rôzne. Môže za to stres, nadmerné množstvo kofeínu či alkoholu, neskoré večere, nepravidelný denný rytmus alebo sledovanie obrazoviek tesne pred spaním. U niektorých ľudí môžu zohrávať úlohu aj zdravotné ťažkosti či vedľajšie účinky liekov.
Dobrou správou je, že mnohé z týchto faktorov môžeme ovplyvniť zmenou každodenných návykov.
Ako zlepšiť kvalitu spánku?
Základom je pravidelnosť – zaspávať aj vstávať v rovnakom čase každý deň, vrátane víkendov. Telo si tak nastaví stabilný vnútorný rytmus, vďaka čomu sa večer ľahšie unaví a ráno prirodzene prebudí.
Pomáha tiež vhodné prostredie:
- spálňa by mala byť tichá, tmavá a dobre vyvetraná
- ideálna teplota je okolo 18–20 °C
- aspoň dve hodiny pred spaním je vhodné obmedziť používanie telefónu, počítača či televízie
Dôležitý je aj pohyb – ľahká aktivita počas dňa, napríklad prechádzka alebo cvičenie, pomáha zlepšiť kvalitu spánku. Naopak, intenzívne cvičenie krátko pred spaním môže mať opačný efekt.
Pred spaním sa odporúča vyhnúť ťažkým jedlám, kofeínu a alkoholu. Telo sa potom dokáže uvoľniť a ľahšie prejsť do spánku.
Koľko spánku potrebujeme?
Potrebné množstvo spánku sa mení s vekom.
- Dospelí by mali spať približne 7 až 9 hodín denne
- tínedžeri 8 až 10 hodín
- deti ešte o niečo viac
Jedno víkendové vyspávanie nedokáže vyrovnať dlhodobý spánkový deficit – organizmus potrebuje niekoľko dní pravidelného odpočinku, aby sa zregeneroval.
Spánok ako súčasť zdravého životného štýlu
Kvalitný spánok je rovnako dôležitý ako zdravá strava či pohyb. Podporuje fyzickú vitalitu, psychickú pohodu a imunitu. Ak sa napriek dodržiavaniu základných zásad nespavosť alebo únava nezlepšujú, je vhodné obrátiť sa na lekára.
Pravidelný, pokojný spánok nie je luxus – je to základná potreba, ktorá nám pomáha žiť dlhšie, zdravšie a spokojnejšie.
