Lítium poznáme najmä z batérií či z psychiatrie – lekári ho už desaťročia používajú na liečbu bipolárnej poruchy a ťažkých depresií. V posledných rokoch sa však tento prvok dostáva do centra pozornosti aj z iného dôvodu. Viaceré vedecké tímy zisťujú, že lítium sa prirodzene vyskytuje aj v ľudskom mozgu a jeho prítomnosť by mohla súvisieť so zdravím nervových buniek. Nové výskumy naznačujú, že stopové množstvá lítia môžu mať ochranný vplyv proti procesom, ktoré vedú k Alzheimerovej chorobe.
Prvok, ktorý sa v mozgu prirodzene nachádza
Ešte donedávna sa predpokladalo, že lítium je pre telo nepotrebné a vo väčších dávkach dokonca škodlivé. Postupne sa však ukazuje, že malé, prirodzene sa vyskytujúce koncentrácie tohto prvku sa v mozgu skutočne nachádzajú a zrejme sú súčasťou jeho chemickej rovnováhy.
Nedávne štúdie naznačili, že u ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou sú tieto hladiny nižšie. Niektoré výskumy poukazujú aj na to, že časť lítia sa môže viazať na amyloidové plaky – bielkovinové usadeniny, ktoré sa v mozgu pacientov s Alzheimerom hromadia a poškodzujú nervové bunky.
Pokusy na zvieratách: malé množstvá priniesli zaujímavé výsledky
V laboratórnych experimentoch na myšiach, ktoré vykazovali príznaky podobné Alzheimerovej chorobe, vedci skúmali, ako zmeny hladiny lítia ovplyvnia mozog. Ak mali myši v strave menej tohto prvku, v ich mozgu sa rýchlejšie tvorili amyloidové plaky a zhoršovala sa im pamäť.
Naopak, keď dostávali veľmi malé dávky zlúčeniny známej ako lítium orotát, situácia sa zlepšila – tvorba plakov sa spomalila a zvieratá zvládali pamäťové testy výrazne lepšie.
Tieto účinky sa prejavili pri dávkach, ktoré boli mnohonásobne nižšie než tie, ktoré sa používajú v psychiatrii. Takéto malé množstvá neboli pre myši toxické a nepoškodzovali ich obličky ani štítnu žľazu, čo je pri vyšších dávkach lítia bežné riziko.
Ako lítium pôsobí? Mechanizmus ešte nie je úplne jasný
Vedci zatiaľ presne nevedia, ako lítium mozog chráni. Existuje niekoľko možných vysvetlení. Niektorí odborníci sa domnievajú, že lítium podporuje takzvané „upratovacie procesy“ v bunkách, ktoré pomáhajú odstraňovať poškodené časti a znižujú riziko hromadenia toxických látok. Iné hypotézy hovoria o tom, že stabilizuje niektoré enzýmy alebo ovplyvňuje elektrochemické procesy v nervových bunkách.
Z pozorovaní však vyplýva, že mozog si dokáže určité množstvo lítia uchovávať. Ak oň príde, môžu sa poškodiť mechanizmy, ktoré udržiavajú správnu činnosť neurónov.
Výskum u ľudí je ešte len na začiatku
Hoci výsledky zo zvieracích modelov sú sľubné, zatiaľ neexistujú jednoznačné dôkazy, že by lítium dokázalo Alzheimerovej chorobe u ľudí predchádzať alebo ju liečiť. Prebiehajú však prvé klinické štúdie, ktoré testujú účinky veľmi nízkych dávok lítia na pamäť a zdravie mozgu.
Niektoré menšie výskumy už naznačili pozitívne trendy, napríklad mierne spomalenie kognitívneho úpadku u ľudí s rizikom Alzheimerovej choroby. Na konečné závery je však zatiaľ priskoro – potrebné sú rozsiahle a dlhodobé klinické štúdie.
Samoliečba sa neodporúča
Je dôležité zdôrazniť, že lítium môže byť vo vyšších dávkach toxické, a preto by sa nemalo užívať bez lekárskeho dohľadu. Aj malé rozdiely v dávke môžu mať vážne následky na obličky, štítnu žľazu či nervový systém.
Odborníci preto pracujú na hľadaní takej formy a dávkovania, ktoré by boli pre človeka bezpečné, no zároveň účinné. Dovtedy platí, že experimentovať s doplnkami obsahujúcimi lítium nie je vhodné.
Čo vieme a čo zatiaľ nie
- Čo vieme: Lítium sa prirodzene vyskytuje v mozgu a u ľudí s Alzheimerovou chorobou sú jeho hladiny často nižšie. V pokusoch na zvieratách malé dávky spomaľovali poškodzovanie mozgu a zlepšovali pamäť.
- Čo nevieme: Presný mechanizmus účinku nie je známy a nie je určené, aké množstvo by bolo pre človeka bezpečné a prospešné.
- Čo z toho vyplýva: Výskum pokračuje, no zatiaľ neexistuje dôkaz, že lítium dokáže Alzheimerovej chorobe predchádzať.
Nádej do budúcnosti
Myšlienka, že prvok, ktorý používame na „dobíjanie“ batérií, by mohol pomáhať aj nášmu mozgu, pôsobí symbolicky. Možno sa ukáže, že príroda už dávno pozná spôsoby, ako chrániť nervové bunky pred poškodením.
Zatiaľ však lítium zostáva len nádejným predmetom výskumu, nie overenou prevenciou ani liekom. Ak sa budú súčasné poznatky ďalej potvrdzovať, tento skromný prvok by sa mohol v budúcnosti stať súčasťou novej stratégie v boji proti Alzheimerovej chorobe.
