Ľudia ich kedysi považovali za démonov, dnes berú potravu z ruky. Zoo Praha odhaľuje skutočnú povahu tasmánskych čertov

tasmánsky čert
tasmánsky čert Foto: depositphotos.com

Tasmánsky čert (Sarcophilus harrisii) patrí medzi najväčšie mäsožravé vačkovce na svete. Ide o druh, ktorý sa vyskytuje výlučne na austrálskom ostrove Tasmánia a ktorému v posledných desaťročiach hrozí vyhynutie. Zoologická záhrada v Prahe je jednou z mála inštitúcií mimo Austrálie, ktorá sa aktívne podieľa na ich záchrane.

Tasmánsky čert: základné fakty o druhu

Tasmánske čerty sú nočné, prevažne samotárske zvieratá. V prírode zohrávajú dôležitú ekologickú úlohu — fungujú ako mrchožrúty, čím pomáhajú čistiť prostredie od zdochlín a chorobami ohrozených tiel zvierat. Majú silné čeľuste a zuby, ktorými dokážu rozhrýzť aj kosti.

Z biologického hľadiska nejde o agresívne tvory voči ľuďom. Ich charakteristické vrčanie, syčanie a zvuky, ktoré vydávajú, slúžia najmä na komunikáciu medzi sebou, najmä pri súbojoch o potravu alebo partnera. Tieto prejavy bývali často nesprávne interpretované ako známky agresivity.

Výskyt a ohrozenie

Tasmánske čerty dnes žijú len na ostrove Tasmánia, hoci pôvodne obývali aj austrálsku pevninu. K dramatickému úbytku populácie došlo po roku 1996, keď bol u nich objavený prenosný druh rakoviny tváre – DFTD (Devil Facial Tumour Disease). Choroba sa šíri pri fyzickom kontakte, predovšetkým hryzením počas sociálnych interakcií, a je vo väčšine prípadov smrteľná.

Podľa odhadov austrálskych vedcov poklesol počet jedincov o viac než 80 %, pričom v niektorých oblastiach až o 95 %. Ochrana tohto druhu sa tak stala medzinárodnou prioritou.

Zoo Praha ako súčasť globálneho záchranného programu

Zoo Praha je od roku 2023 zapojená do ambasádorského programu, v rámci ktorého niekoľko zdravých tasmánskych čertov dorazilo priamo z Austrálie. Ich presun prebiehal pod dohľadom odborníkov a podľa prísnych karanténnych pravidiel.

Konkrétne jedince – napríklad bratia Elrond a Dorin – prešli všetkými zdravotnými vyšetreniami, absolvovali karanténu na Tasmánii a až potom boli transportovaní do Európy. V Prahe žijú v špeciálne upravenom výbehu, ktorý simuluje ich prirodzené prostredie.

Zoo zároveň organizuje edukačné aktivity, ktorých cieľom je zvýšiť povedomie verejnosti o ohrození týchto zvierat. Výťažky z niektorých programov, ako sú zážitkové kŕmenia, večerné komentované prehliadky alebo tematické suveníry, sú určené na podporu výskumu a záchranných projektov priamo v Austrálii.

Správanie v zajatí

Tasmánske čerty chované v ľudskej starostlivosti si pri pravidelnom kontakte so známymi osobami dokážu zvyknúť aj na určitý fyzický kontakt. V niektorých prípadoch si z rúk preberajú potravu. Ich silný zhryz však zostáva potenciálne nebezpečný, a preto sú všetky manipulácie s nimi vykonávané len vyškolenými ošetrovateľmi.

Čerty sa pri kŕmení hlasno dorozumievajú, niekedy sa preťahujú o potravu, ale spravidla nejde o nebezpečné bitky. V zajatí sú schopné rozvinúť aj hravé správanie, napríklad skrývanie sa alebo skúmanie neznámych predmetov vo výbehu. Toto správanie nie je dôkazom „nezbednosti“, ale súčasťou ich prirodzenej zvedavosti.

Prečo je kontakt s verejnosťou dôležitý

Prítomnosť tasmánskych čertov v európskych zoo, ako je tá pražská, má niekoľko významov:

  • zvyšovanie povedomia verejnosti o ich ohrození
  • podpora vedeckého výskumu (napríklad vývoja vakcíny proti DFTD)
  • vytváranie rezervnej populácie mimo oblastí, kde sa choroba stále šíri

Súčasťou týchto programov je aj medzinárodná výmena geneticky zdravých jedincov na účely chovu v zajatí s cieľom zachovať genetickú rozmanitosť druhu.

Tasmánsky čert nie je démon ani nebezpečné monštrum. Ide o jedinečný živočíšny druh s nezameniteľným vzhľadom a správaním, ktorý v ekosystéme Tasmánie zohráva dôležitú úlohu. Vďaka organizáciám ako Zoo Praha dnes dostáva druhú šancu na prežitie. No bez trvalej podpory zo strany verejnosti a vedcov môže byť táto šanca krátkodobá.

Odporúčané

Sledujte novinky z Bratislavy na Facebooku, Instagrame alebo ich odoberajte cez e-mail.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom
Sledujte nás na
Google News Bratislavaden.sk